NOVÉ MESTO NAD VÁHOM. Na sanitke jazdil vyše dvadsať rokov medzi nemocnicami nielen nášho regiónu rýchlo, ale bezpečne a zodpovedne, spolupodieľal sa na záchrane množstva životov a pomohol priviesť na tento svet niekoľko detí.
Napriek práci, v ktorej videl aj veľa ľudského utrpenia, pacientom svojím optimizmom a pozitívnym videním sveta vždy dodal energiu a silu bojovať. Vždy dohneda opálený a vyšportovaný chlapík pripomínajúci skôr šľachovitého horolezca ako sanitkára, ktorý aj počas tuhej zimy chodil v sandáloch, vietnamkách či roztrhaných teniskách bez ponožiek a ľahko oblečený, daroval krv a krvnú plazmu spolu 360-krát. Aj vďaka desiatkam litrov krvi, ktoré vytiekli z jeho žíl, aby zachránili život iných, sa stal navždy skutočnou novomestskou legendou. Jeho dcéra Katka Šimová sa s nami podelila o nádherný príbeh svojho otca, ktorého tak veľmi milovala.
Novomestské školy obchádza duch generála Milana Rastislava Štefánika Čítajte Na faru chodieval hrávať volejbal
Skôr ako Janko Bernovský, tak ho všetci Novomešťania volali, sadol po prvýkrát za volant sanitky a dupol na plyn, aby zachraňoval ľudí po dopravných nehodách, žlčníkových záchvatoch, srdcových príhodách či akútnych zápaloch slepých čriev, ale aj rodiace mamičky, zúročil svoje pôvodné vzdelanie. Predával v rodinnom obchode s potravinami a zmiešaným tovarom.
„Ocino sa narodil v roku 1926 v Novom Meste nad Váhom do rodiny súkromného obchodníka a mal sestru, dvojičku Macku. Potom sa narodil brat Vladimír a oveľa neskôr najmladší brat Ivan. Celá rodina žila v harmónii,“ začala Katka Šimová načrtávať svoje spomienky. Janko, najstarší z chlapcov, bol od mladosti veľmi pracovitý. Vláčil ťažké vrecia s múkou i cukrom a vo fyzickej práci sa doslova vyžíval. U Bernovských bolo vždy veľa kamarátov a celé rodinné klany holdovali športu. Perličkou vtedajšieho novomestského života bola fara, kde sa za čias obľúbeného farára Kamodyho hrával volejbal i stolný tenis.
