MELČICE-LIESKOVÉ. Mauzóleum Szilvayovcov sa nachádza v lone hlbokej prírody a vy musíte absolvovať štyri kilometre v kopcovitom teréne od kaštieľa Szilvayovcov v Zemianskom Lieskovom, aby ste sa dostali do ich rodinného mauzólea. Rodinná hrobka v drevinami prerastenom teréne vás privíta tabuľkou Tu odpočíva rodina Szilvay pochovaná 1846 – 1952.
V mauzóleu pochovávali vyše sto rokov
Modré a dobre viditeľné turistické značenie vás zadýchaných prevedie lesíkom a poľami až k hrobke posledných majiteľov kaštieľa v Zemianskom Lieskovom – Szilvayovcov. Zemianske Lieskové bolo až do roku 1975 samostatnou obcou a zlúčením s Melčicami vytvorilo obec Melčice-Lieskové medzi Trenčínom a Novým Mestom nad Váhom.
Prírodovedec a dokumentarista Tomáš Hulík: Malý bobor musí pred vstupom do nory pozdraviť Čítajte Obec leží na pravej strane Váhu. Práve Szilvayovci nadobudli postupne v Trenčianskej župe silné postavenie a už v roku 1602 im boli udelené cisárom Rudolfom II. šľachtické výsady. Po vyše hodinovej turistike sa po tiahlom stúpaní dostanete lesom až do miest pomenovaných Salaš.
Tabuľka Mauzóleum vás navedie k hrobke Szilvayovcov. Mauzóleum rodiny, ktorá pôvodne patrila k slovenskému zemianstvu a až v 2. polovici 19. storočia sa maďarizovala, je obkolesené plotom, ktorý naštrbil zub času. Aj samotný objekt ukrývajúci pozostatky Szilvayovcov je poznačený desiatkami rokov od posledného uloženia zosnulých. Vzdialenosť a stále sa rozrastajúce náletové dreviny robia starosti aj obci Melčice-Lieskové, ktorá sa o mauzóleum pravidelne stará. Hroby sa stali miestom posledného odpočinku niekoľkých generácií v rozmedzí vyše sto rokov v období 1846 – 1952.
Socha Alžbety Bátoriovej skončila po desaťročí pod motorovou pílou Čítajte
