Na strednej škole sa mohol venovať aj svojmu veľkému koníčku - hudbe.
„Napokon som bol rád, že som vyštudoval účtovníctvo. Keď človek pochopí princíp, celý systém, tak sú to veľmi praktické znalosti. Mňa sprevádzali celý život,“ hovorí.
Vyštudoval vysokú školu poľnohospodársku v Nitre a prvým pôsobiskom bol štátny majetok v Ilave. Najdlhšie zakotvil v Nemšovej, kde viedol poľnohospodárske družstvo od roku 1973 do 1985. „Darilo sa nám,“ spomína, „po zlúčení okolitých družstiev sme zamestnávali okolo 700 zamestnancov, mali šesť závodov, vybudovali rozvinutú pridruženú výrobu.“ Teraz sa na rokovaniach agrárneho výboru v európskom parlamente stretáva s názormi prezentovanými ako novinky o činnostiach, ktoré sa u nás v družstvách bežne robili. „Hovoria o diverzifikácii, pritom my sme mali nepoľnohospodársku výrobu rozšírenú už v 80-tych rokoch. Pestujú si vedome neznalosť našich podmienok,“ tvrdí.
Odchod na ministerstvo v roku 1985 a následné pôsobenie v štátnom aparáte pokladá za nezaplatiteľnú prax pre post ministra. „Technológia práce centra, spôsoby plánovanie, administratíva sú rovnaké v Japonsku, USA či Belgicku. No keď sa aj vymení minister, odborní pracovníci v týchto krajinách ostávajú. Toto mi prekážalo na našich revolučných časoch, že sa kompletne menil personál.“
Ako odborník, pôsobiaci dlhé roky v poľnohospodárstve, nesúhlasil s agrárnou politikou začiatkom 90-tych rokov. „Mali sme moderné poľnohospodárstvo na svetovej úrovni. Veril som, že sa podarí mnohé družstvá zachovať. Mnohé opatrenia boli však likvidačné.“
Ocenil ale prezieravosť ľudí, ktorí pochopili, že je zbytočné niečo dobre vybudované rozbíjať. „Mysleli si, že ľudia si zoberú z družstva kravy a kus poľa späť. Pritom družstvá boli konkurencieschopné, s dobrou technikou, racionálne organizované.“
Po roku 1989 sa nakrátko vrátil na družstvo, neskôr prijal ponuky HZDS a pripravil pre hnutie program agrárnej politiky, ktorá sa stala súčasťou volebného programu. Inicioval založenie poľnohospodárskej komory. Šesť rokov viedol rezort poľnohospodárstva.
V Európskom parlamente je členom agrárneho výboru a náhradným členom vo výbore pre regionálny rozvoj. „Cez tieto výbory ide až 80 percent finančných prostriedkov rozpočtu EÚ,“ hovorí a pripomína, že opäť sú výhodou znalosti ekonomicky a účtovníctva.
Orientuje sa v problematike poľnohospodárstva a môže porovnávať. „Vstupom do EÚ sme sa dostali do jedného trhového priestoru s ostatnými zahraničnými spoločnosťami. Nemajú u nás žiadne bariéry na dovoz poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov k nám. Farmári v EÚ majú ďaleko vyššie dotácie, sú vo výhode aj napriek tomu, že podpora sa bude zvyšovať o 5 percent ročne.“
Život v poslednom roku znamená neustále cestovanie na zasadnutia výborov do Bruselu či Štrasburgu, keď je na Slovensku, úraduje vo svojej kancelárii v Bratislave. A keď má voľno alebo dovolenku, je najradšej doma, v Trenčíne. Do programu záľub okrem hudby patrí aj záhradka.
VIZITKA
Peter Baco (60)
Narodil sa v Opatovej nad Váhom, v rodine miestneho kováča, remeselníka a roľníka 9. apríla 1945. Študoval na Poľnohospodárskej strednej ekonomickej škole v Skalici, v štúdiu pokračoval na Vysokej škole poľnohospodárskej v Nitre - Prevázkovo-ekonomická fakulta, smer prevádzková ekonómia. Dlhé roky pôsobil ako predseda poľnohospodárskeho družstva v Nemšovej. V 80-tych rokoch pracoval na ministerstva poľnohospodárstva. Po roku 1989 sa angažoval v hnutí HZDS, pôsobil ako minister poľnohospodárstva, poslanec federálneho zhromaždenia, NR SR. V súčasnosti je jedným zo štrnástich slovenských europoslancov. Je ženatý, má tri dcéry, päť vnukov. Žije v Trenčíne.
