STARÁ TURÁ. Mnoho ľudí bobry práve v obľube nemá. Za ich životom vidí iba ohryzené a „vyrúbané“ stromy. Pritom je to úžasný živočích, ktorý svedomito vychováva svoje mláďatá, vo väčšine prípadov vedie ukážkový partnerský život a snaží sa zabezpečiť bezpečnosť a potravu svojej rodine.
Malým bobrom sa snívajú počas spánku pre nás nepredstaviteľné sny a rodinka počas rôznych aktivít spolu neustále komunikuje svojským jazykom. Život bobra nie je ohraničený iba jeho štatistickými mierami najväčšieho európskeho hlodavca či tvora, ktorý za rok dokáže spotrebovať až 4000 kilogramov dreva. Je to život plachého jedinca, ktorý je aktívny predovšetkým počas hlbokej noci, má svoje životné rituály, tajomstvá a krásne príbehy.
Novomestský autor Ivan Kučera v knihe opisuje hrôzu skrytú v hlbokých lesoch Javoriny Čítajte Popredný slovenský prírodovedec, dokumentarista a fotograf Tomáš Hulík strávil v minulosti 300 dní a nocí v lužných ramenách rieky Moravy, kde sa doslova zblížil s bobriou rodinou a jej dominantnou vodkyňou – bobricou Ráchel.
Tomáš Hulík ako prvý dokumentarista zachytil na filmový pás či množstvo fotografií unikátne momenty zo života chráneného živočícha – bobra.
Živočícha, ktorý je drevorubačom a staviteľom v jednej osobe. Práve s Tomášom Hulíkom sme sa rozprávali o živote bobrov, ktorý si postupne a čoraz častejšie obľubujú aj náš región.
Potok Tŕstie križujúci Starú Turú poznajú najmä tunajší obyvatelia. Bobry si ho však našli. Podľa čoho si tieto zvieratá vyberajú vhodné toky na svoje budúce bydlisko?
Určite im musí vyhovovať okolitý profil vodného toku, napríklad aj sklon brehu. Štúdia kanadských vedcov potvrdila, že v približne 80 percentách by hrádzu vybrali vodohospodári na tom istom mieste, ako si ju postavili bobry. Prírodné zákonitosti aj v tomto smere naplno fungujú. Samozrejme, nie je to zákonitosťou. Aj v tomto smere sa nájde nie úplne ideálne vyvinutý jedinec, ktorý sa dopúšťa pri výbere miesta budovania hrádze určitých chýb. Pri monitorovaní bobrej populácie som to pozoroval a zažil.
Vizitka
Prírodovedec, dokumentarista a fotograf Tomáš Hulík sa narodil v roku 1976 v Prahe. Je absolventom Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského, odbor enviromentalistika, v Bratislave. Absolvoval viaceré vedecké a fotografické expedície na ostrove Sachalin, na Borneu, v Malajzii, Nórsku, Keni, Indonézii, Rusku, Mongolsku či v Južnej Kórei. Prednášal na svetových zoologických kongresoch. Ako kameraman, režisér, scenárista, zvukár a producent sa podieľal na množstve dokumentárnych filmov zo sveta živočíšnej ríše so zameraním na Slovensko. Svet bobrov zachytil vo viacerých filmových a fotografických dokumentoch, ktoré boli prezentované doma a v zahraničí. Jeho veľkým úspechom zachytávajúcim život bobrov bol aj rakúsko – nemecký dokumentárny film „Hulik und die Biber“ režiséra Haralda Pokiesera z roku 2002. Film rozpráva príbeh mladého prírodovedca Tomáša Hulíka a jeho priateľstva s bobricou Ráchel a jej rodinou. Tomáš Hulík publikuje v svetoznámych periodikách National Geographic, GEO, Universum, alebo Lidé a země, svoje fotografie prezentuje na výstavách po celom Slovensku. Za svoju prírodovedeckú a filmársko – dokumentaristickú a fotografickú prácu získal množstvo prestížnych ocenení.
Čo je v tomto smere dominantné?
Bobor potrebuje mať dostatočne veľkú vodnú plochu na to, aby si dokázal z väčších vzdialeností dopravovať potravu. Všetko sa odvíja od potravinovej závislosti. Veľmi dôležitý je aj vhodný úkryt.
