BECKOV. Verše z najtajomnejšej komnaty otvorenej duše ponúka svojim čitateľom v súzvuku so snivými čiernobielymi fotografiami Ľuboša Balažoviča. A vám zrazu telom prechádzajú príjemné zimomriavky či nostalgické spomienky na chvíľky, ktoré aj vám, podobne ako Silvii, popretkávali život. V časoch, keď v literatúre postupne zomiera očarujúca poézia, jej autorka navracia druhý dych.
Vo veršoch nájdete lásku i dotyky teplých dlaní, ale aj sťaté moruše, pod ktorými ešte nedávno horeli bozky. Zoťaté hory a osirelé lesy nádherne prepája s fantómovými bolesťami vlastnej duše a tajomne vás vťahuje do svojho príbehu, pripomínajúceho citovú sinusoidu.
Víťazka Česko Slovensko má talent Nikola Kusendová: Počas rozhodnutia mi skoro vyletelo srdce z tela Čítajte Krátko po krste zbierky Do ticha nad krajinou (4. decembra) sme sa v predvianočnom čase so Silviou Hlavovou v Novom Meste nad Váhom zhovárali na vlnách jej poetickej duše.
Silvia, vy ste rodená Bratislavčanka, ale už štvrtý rok žijete priamo pod Beckovským hradom.
S manželom sme sa najskôr presťahovali z Bratislavy do Stupavy. Pre manžela bolo celoživotným snom mať rodinný dom. Ja som mestské dieťa, ktoré aj starých rodičov malo z mesta. Čakala som prvé dieťa a mala pocit, že odchod z Bratislavy pre dieťa bude dobrým riešením.
V Stupave sme žili štrnásť rokov. Syn mal veľké zdravotné problémy, ale nič nepomáhalo. Lekárka nám odporučila vymeniť prostredie. Práve v tom období sme objavili starý dom priamo pod hradom v Beckove s neskutočnou energiou a kúzlom. Keď som uvidela prvé fotografie, neverila som, že by ma tam manžel niekedy dostal bývať.
