Na hrade trávi viac času ako ktokoľvek iný a strach z často opusteného miesta v horách už dávno hodil za hlavu.
Kastelán hradu Uhrovec Pavel Pavlis už jedenásť rokov poskytuje podporu pre nepretržitú obnovu tejto národnej kultúrnej pamiatky. Aké je to bývať medzi historickými múrmi, prezradil v rozhovore.
Od ktorého roku pôsobíte na Uhrovci ako kastelán?
Ak dobre rátam, končím 11. rok. Prišiel som sem ale už niekedy okolo 2005 a spomínam si na časy, keď som tu ešte nebýval a dochádzal len na brigády. Až po čase sa to zmenilo.
Dlhoročná sprievodkyňa a pokladníčka Trenčianskeho hradu poslala po lístok aj Miloša Zemana Čítajte Hrad v podstate nepretržite opravujú do čo najvernejšej podoby dobrovoľníci. Ako vnímate ich prístup k vašej dnes už srdcovej záležitosti?
Za tie roky sa z dobrovoľníckej činnosti stalo niečo povedzme že normálne. Občas k nám dokonca zavítajú dobrovoľníci aj spoza hraníc. Prídu na hrad, niečo spravia a večer sa pobavia pri ohníku. Dlhodobo združujeme ľudí, ktorí to myslia dobre a sú dobrá partia. Nie je ničím zvláštnym, keď ruku k dielu priloží lekár, psychológ alebo počítačový expert, pričom každý z nich má počas týždňa toho v práci dosť.
No príde víkend a aj títo ľudia sa tešia, že vypadnú a niečo spravia. Možno sa im pri tom urobí mozoľ, no prídu potom domov unavení, no zároveň nabudení na ďalšiu prácu.
Bez podpory kastelána by sa na hrade ale dobrovoľníci a návštevníci tak dobre necítili, mýlim sa?
