BOŠÁCA. Čistulinký hlások bez jediného falošného tónu, podmanivý zvuk gitary v jej šikovných rukách, otvorená duša s dobrým srdiečkom a príjemné skromné vystupovanie pred celým česko-slovenským národom, ktorý pozorne sledoval súboj ojedinelých talentov z domova i zo zahraničia. Aj to sú atribúty, ktoré 16-ročnú Bošáčanku Nikolu Kusendovú vyniesli do výšin v populárnej televíznej súťaži talentov Česko Slovensko má talent.
Nikolu Kusendovú sme oslovili iba niekoľko dní po jej triumfe v súťaži, v ktorej zo všetkých finalistov získala najviac hlasov. Pri víťazstve v Česko Slovensko má talent zaujala aj symbióza divákov a rozhodcov.

Nikolu si obľúbili naozaj všetci. Usmiate sympatické dievča plné energie neskrývalo ani počas rozhovoru šťastné chvíle a množstvo neutíchajúcich emócií.
Nikola – vy, spev, gitara. Skvelá trojkombinácia, ktorá zabodovala u poroty a divákov. Kedy sa šťastná trojkombinácia hlasu, zvukov strún a vás začala rodiť vo vašom srdiečku?
S gitarou sa zbližujem posledné tri roky. Predtým som skúšala aj viaceré iné hudobné nástroje, ale rozhodujúci bol pre mňa festival, na ktorom účinkovala slovenská skupina Hex. A vtedy prišlo moje typické sekundové rozhodnutie: chcem hrať na gitare.
Rodičia mi kúpili gitaru a zo začiatku som bola klasickým gitarovým samoukom. Nebolo to ono. Uvedomovala som si, že sama sa tak dobre hrať nenaučím. Našli sme učiteľa, ktorý potvrdil, že spievať a hrať na gitare by mi skutočne išlo. Venoval sa mi pán učiteľ Michal Polák z Bánoviec nad Bebravou zo ZUŠ-ky Ars Academy.
Spev teda gitaru asi roky predtým dlhodobo vo vašom prípade predbiehal.
Áno. Spievala som odmalička a v posledných rokoch sa k tomu pridala aj gitara. Vždy som chodievala na rôzne spevácke súťaže, napríklad na Slávika. Moje prvé vystúpenia už boli počas materskej školy. Začala som chodiť do divadelného i speváckeho súboru v Bošáci. Venovala som sa aj folklóru.

Zdedili ste po rodinných predkoch hudobné gény?
Jedine dedko bol hudobník, ktorý účinkoval v našej domácej dychovej hudbe Bošáčanka. Ale nikto ma do hudby nenútil. Skôr som sa snažila sama. A moji skvelí rodičia a dedko muzikant ma v tom stále veľmi podporovali. Už ako malá som túžila po klavíri, tak som na Vianoce pod stromček dostala malé detské piano.
Vy ste sa vždy aktívne zapájali do ochotníckeho divadelného diania v Bošáci. Teraz sa to zrejme skomplikuje. Víťazstvo v „talente“ i štúdium konzervatória v Banskej Bystrici prinesú do života výraznú zmenu.