„Sdjelaite, pokjaĺ to nesmažu. Je to prauda. Urobyľy sme porijadnu djeru do sveta.Yntelygencija postúpyla do extralygi.“
Postúpili sme do extraligy
Tak, a je to tu. Ďalšie družstvo v najvyššej súťaži. V uznávanej extralige. Sme už extratrieda. Doslova áčková bez výnimky. Chcelo to kopec driny a odriekania, ale dosiahli sme to. Družstvo Intelygencija plné talentov bude hrať konečne najvyššiu súťaž, vysnívanú extraligu. Vyššia už ani nemôže byť. Postúpili sme na body. Ale neuveriteľne jasne. Málo vídané vo svete športu. Vysoko. V pomere bodov 61:4. Rozmlátili sme ich na cimpr-campr. Rovných 61 knokautov.
Postreh: Romantický domček v prérii? Okamžite zabudnite! Ste pri Váhu Čítajte Súper bol amatér. Iba štyri zachránené pozície. A to množstvo schytaných zásahov, ktoré neschopní amatéri utŕžili. Nespočítane. Raz darmo. Yntelygecija trénuje už roky. Aj v prípravných zápasoch počas niekoľkých predošlých sezón. Rok čo rok. Doslova priebežne. Úder za úderom. Často a presne. Víťazne. Razantne a tvrdo. Profesionálne. Hrdinsky. História, ktorá sa zapíše do dejín. Fakt, kozmický výkon nadľudských síl.
Hrdinovia víťazili v hlbokej tme
Obrovská škoda, že ten rozhodujúci zápas nikto nevidel. Prišli sme takto o určite nevídaný zážitok. Musel to byť nervák. Ťažký zápas. Ešte aj pod rúškom tmy a noci. Veď vtedy sa najlepšie bojuje. Bez divákov, bez svedkov. Pre istotu. V nekonečnej anonymite zahalený nepreniknuteľnou nocou. Jednoducho ťažko hrdinsky. Aby ma nikto nevidel. Zobrať skalu a hodiť. Alebo tak poriadne fest kopnúť. Možno aj iné nástroje mali lídri družstva Yntelygencije. Výsledok je však pre utajených hrdinov v skvostnej anonymite úplne jasný. 61:4.
