Sobota, 4. február, 2023 | Meniny má Veronika

Gleistein Slovakia, s. r. o., vyrába v Trenčíne už štvrťstoročie laná, ktoré spájajú celý svet

11. novembra 2022 uplynulo presne 25 rokov od momentu, ako sa pod hradom Matúša Čáka spustila výroba lán spoločnosťou Gleistein.

Ján Bahno, Róbert Šišovský a Ľuboš Starinský pred najväčším strojom na pletenie.Ján Bahno, Róbert Šišovský a Ľuboš Starinský pred najväčším strojom na pletenie.

Presne o 11. hodine a 11. minúte sa začal písať príbeh značky Gleistein Slovakia, s. r. o., ktorá dnes v trenčianskom Súvoze zamestnáva zhruba 150 ľudí. Pred štvrťstoročím nadviazala na odkaz lodného kapitána Georga Gleisteina, ktorý chcel prírodné živly spútať svojimi lanami. V roku 1824 preto založil v severonemeckom meste Brémy firmu Geo. Gleistein & Sohn, ktorá je dodnes najstaršou rodinnou firmou v Brémach. Vedenie firmy je dnes už 8. generáciou potomkov kapitána Gleisteina. Firma sa pýši najpevnejšími lanami na svete, ktoré dnes do všetkých kútov planéty dodávajú aj z Trenčína.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Začínali so štyrmi ľuďmi, dnes ich majú 150

Výrobu lán preniesla materská firma z Brém do Trenčína v novembri 1997. Obrovskú zásluhu mal na tom jeden z bývalých konateľov spoločnosti Michal Šandrej, ktorý po páde železnej opony pracoval v Brémach ako výskumný textilný pracovník. Po návrate z Nemecka ho oslovili majitelia firmy s ponukou podieľať sa na presune časti výroby na Slovensko, čo sa aj s pomocou ďalšieho z bývalých konateľov, Antona Tománka podarilo. Aj keď Gleistein začal svoju výrobu v priestore niekdajšej Meriny len so štyrmi zamestnancami a desiatimi strojmi na pletenie, netrvalo dlho a firma sa v nasledujúcich rokoch rýchlo rozrástla a postupne zaplnila celú štvorposchodovú budovu. „Pribúdali ľudia aj stroje a areál bývalej Meriny nám začal byť primalý. Začínali sme na prízemí a na konci nás boli plné celé štyri poschodia. Bolo tam vyše dvesto strojov, v roku 2014 sme sa preto rozhodli bez obmedzenia výroby presťahovať do priestorov, ktoré nám viac vyhovujú,“ načrtol konateľ Gleistein Slovakia Ján Bahno, ktorý je zodpovedný za ekonomiku firmy, personalistiku, technický stav strojov a budovy a nákup. Firmu tak presťahovali do areálu bývalej TOS Trenčín, kde na ploche viac ako 11-tisíc metrov štvorcových sídli dodnes a ponúka stabilnú prácu viac ako 150 ľuďom. „Pred rokom ich bolo 130, dnes 150. Tendencia rastu výroby bola u nás začiatkom roka enormná, k tomu nám pribudol aj veľký a významný projekt, kvôli ktorému sme si museli prenajať ďalšie výrobné priestory v Záblatí. Pracujeme totižto na výrobe rybárskych sietí pre nórsku spoločnosť, zaoberajúcu sa umelým chovom lososov na otvorenom oceáne, a preto sme potrebovali prijať aj ďalších zamestnancov,“ vysvetlil Bahno s tým, že Gleistein Slovakia ponúka zamestnancom zaujímavé pracovné benefity. Pre ľudí v kanceláriách ide napríklad o bezplatné jazykové kurzy, pre zamestnancov vo výrobe zas nemožno nespomenúť bezplatné masáže pri fyzicky náročných profesiách. „Jedáci si prídu na svoje pri výbere zo šiestich druhov hlavných jedál a to len za symbolický poplatok jedno euro. Počas roka sú samozrejmosťou tímbildingy, v lete posedenie pre všetkých zamestnancov a ich rodinných príslušníkov, pred koncom roka zas vianočný večierok. Veľmi si zároveň vážime tých, ktorí ukážu, že sa na nich môžeme spoľahnúť. Títo ľudia sa môžu vypracovať na vyššiu pozíciu majstra. Napokon, k bonusom patria aj odmeny pre zamestnancov pri výročí podpísania pracovného kontraktu, svadbe, životnom jubileu či odchode do dôchodku,“ vymenoval Ján Bahno s tým, že v spoločnosti dodnes pracuje posledný zamestnanec, ktorý stále pri zrode firmy v roku 1997. „Zo začiatku som robil mechanika, skladníka a nakladal a vykladal som kamióny. Postupne sa výroba rozširovala, a tak sme museli priestory v bývalej Merine opustiť a presťahovať sa na terajšie miesto. Prešli sme si dobou, keď bolo veľa roboty a potom nasledoval útlm a prišli krízy, vždy sme ich ale zvládli a fungujeme dodnes,“ zhrnul posledné štvrťstoročie firmy Róbert Šišovský.

Prioritou je stabilita firmy aj v ťažkých energetických časoch

Výroba lodných lán v srdci Európy? To, čo sa môže zdať na prvý pohľad mierne pritiahnuté za vlasy, ale funguje. Dokazuje to fakt, že až 75 percent produkcie skupiny Gleistein produkuje práve fabrika v Trenčíne a aj vďaka tomu dnes patrí medzi najmodernejšie závody svojho druhu na svete. Laná nemeckej kvality s nálepkou ‘Made in Slovakia’ využívajú nielen malé člnky, ale aj veľké výletné lode, tankery, kontajnerové lode, luxusné jachty, výletné lode a najmä plachetnice. Syntetické laná sú súčasťou vlečných a kotviacich systémov pre ťažké námorníctvo, aj tých, ktorých hobby je nasadnúť na loď a vyplávať na šíre more. Využitie nachádzajú v rámci detských lanových ihrísk, špeciálne bezpečnostné laná zas chránia ľudské životy pri výškových prácach, prevozoch a záchrane ľudí helikoptérami či prevoze dreva alebo hospodárskych zvierat. Špeciálnu kolekciu lán využívajú aj arboristi a elektrikári, iný druh lán si zas prisvojili spoločnosti, ktoré potrebujú zdvíhať extrémne ťažké bremená. Práve syntetické laná, ktoré dosahujú desaťkrát nižšiu hmotnosť v porovnaní s oceľovými lanami, preto začína využívať čoraz viac priemyselných spoločností. Gleistein má na konte aj veľkú zaťažkávajúcu skúšku, ktorou bola prekládka bremien s hmotnosťou 3 000 ton v južnej Brazílii, čo sa aj podarilo. Ide preto o svetový rekord, keďže dovtedy žiaden žeriav takúto hmotnosť nezvládol. „Sme hrdí, kým sme a čo produkujeme, čo dokazujú za nás naše výrobky a celosvetová spokojnosť, stačí sa pozrieť na výsledky a aj rekordy. Všetko to ale musel priniesť až čas a naše zlepšovanie sa a investície ako do ľudí, tak do strojov a nových postupov. Nemecká materská firma bola založená pred 198 rokmi a my pred 25 rokmi, no napriek tomu sme ukázali, že na slovenský trh patríme a sme naozaj jedineční,“ uviedol Ján Bahno a jedným dychom zmienil aj najväčšiu tohtoročnú investíciu, ktorou bol nákup nového veľkého pletacieho stroja na výrobu kvadraticky pletených lán do priemeru 140 mm pre ťažké námorníctvo v hodnote viac ako 500 000 eur.

V rámci blízkej budúcnosti však poukazuje na situáciu na trhu s energiami, čo vyvoláva obavu nielen v tomto výrobnom odvetví. „Prežili sme covidovú krízu a teraz tu máme energetickú krízu, ktorú musíme prežiť bez ujmy. Je to ale ťažké, keďže rovnako ako 90 percent slovenských firiem nemáme zazmluvnenú ani elektrinu, ani plyn. Napriek tomu sa snažíme udržať si stabilitu, aby sme mohli poskytovať stabilnú prácu pre našich zamestnancov z Trenčína a širokého okolia. Preto chcem zaželať spoločnosti Gleistein Slovakia a všetkým jej zamestnancom ďalších úspešných 25 rokov naplnených skvelými úspechmi a spokojnosťou klientov, aby sme aj naďalej robili Slovensku a Trenčínu dobré meno v zahraničí našimi výnimočnými výrobkami.

Ľuboš Starinský: Naše syntetické laná využívajú aj záchranárske vrtuľníky. Podieľame sa tak i na záchrane životov

Vo firme Gleistein Slovensko, s. r. o., pracuje Ing. Ľuboš Starinský už 16 rokov. Ako konateľ je zodpovedný za výrobu, predaj a vývoj nových produktov, ktoré z Trenčína putujú do celého sveta. V rozhovore prezradil aj to, v rámci akého zaujímavého projektu v Afrike spoločnosť kooperovala.

Stretávame sa v trenčianskom Súvoze, kde sídli medzinárodná spoločnosť Gleistein Slovakia, s. r. o., s materskou spoločnosťou v nemeckých Brémach. Čím sa odlišuje slovenská pobočka od tej nemeckej?

Gleistein Slovakia vyrobí ročne okolo 2 000 ton hotových výrobkov, čo predstavuje zhruba 75 percent produkcie celej skupiny Gleistein. V Brémach sa firma orientuje na špeciálne projekty a skutočne hrubé segmenty, v praxi laná na špeciálne využitie s priemerom od 20 milimetrov po 300 milimetrov. Zvyšok, teda 3/4 výrobkov, vychádza z nášho trenčianskeho závodu. Orientovaná je tu tak väčšina výroby, máme tu teda rôzne stroje, od najmenších až po tie najväčšie. Tie sa presunuli sem ako z Nemecka, tak postupne modernizujeme a nakupujeme nové a výkonnejšie stroje. Vďaka tomu v Trenčíne vyrábame priemery lán od 1 milimetra po 140 milimetrov.

Aké druhy syntetických lán produkujete?

Ako obchodne, tak v katalógoch sme ich rozdelili do štyroch základných segmentov. Najväčším je GeoMarine, ide o laná určené pre ťažké námorné lode, ich kotvenie alebo ťahanie. Do tejto rady patria aj špeciálne kotviace systémy, ktoré vyrába firma nielen na Slovensku, ale aj v kooperácii s materskou firmou. Do segmentu patria aj rybárske siete, z našich lán sa vyrábajú siete alebo komponenty pre ne. Druhým segmentom je GeoProfessional. Ide o laná určené pre priemysel, teda bezpečnostné laná pre istenie tovaru, ale aj pre ľudí pri výškových prácach. Do segmentu patria aj laná pre výrobu detských ihrísk, využitie nachádzajú napríklad aj v ZOO, kde ich s radosťou využívajú opice. Najväčším segmentom, čo sa týka variant a množstva artiklov, je GeoYacht, ide o jachtový sortiment. Produkujeme výrobky pre najmenšie, jednomiestne plachetničky, až po superluxusné jachty. V rámci zhruba 70 jácht na svete, spadajúcich do tejto kategórie, využíva vyše 50 z nich práve naše laná, čo si nesmierne ceníme. Ide o dôkaz ich kvality, odolnosti a využiteľnosti. Pokrývame aj profesionálny jachtový šport, čo hovorí samo za seba. Štvrtým segmentom je Geo Lift. Doň patria rôzne zdvíhacie úväzy, vrtuľníkové a žeriavové laná. Veľkým trendom posledných rokov je náhrada oceľových lán syntetickými lanami zo špeciálnych materiálov a špeciálnych konštrukcii. V rámci tohto smeru sme za uplynulé obdobie spravili veľké kroky dopredu a vidíme v nich obrovský potenciál. Ako v rámci vývoja nových produktov, tak získania nových zákazníkov.

Kam laná z Trenčína putujú?

Do celého sveta. Veľký objem smeruje do nemecky hovoriacich krajín, ale vyvážame aj do Austrálie, Japonska, USA, Veľkej Británie, Španielska, Turecka, Spojených arabských emirátov a inde. Tým, že naše výrobky sú rozdelené do štyroch rôznych segmentov, nájdu naše výrobky ľudia aj na miestach, kde by to až tak veľmi nečakali. Samozrejme, zákazníkov máme aj v rámci krajín V4, ich počet je ale minoritný oproti zvyšku.

Orientujete sa na špecifický segment, ktorý ovplyvnila pandémia. Ako hodnotíte uplynulé dva roky?

Spočiatku poklesla medzikontinentálna doprava, čo bol veľký problém. Spotreba ťažkých lán sa v prvom roku pandémie znížila, no dnes môžem povedať, že sme pokles dobehli späť. Na začiatku korony veľmi klesol aj záujem o jachtové laná. Zapríčinené to bolo tým, že ľudia zostali zatvorení doma a logicky sa tak nemohli dostať k svojim lodiam. Na malých jachtách nemenili laná, keďže nemohli vyplávať na more. Vlaňajší rok bol ale pre nás v znamení najväčšieho nárastu v histórii firmy v segmente jachtových lán. Ľudia chceli a potrebovali ísť už na vzduch a tento ‘boom‘ trvá dodnes. Aj vďaka tomu bol rok 2022 pre nás najúspešnejším v histórii. Mnohé firmy v koronových časoch bojovali o prežitie, nám sa aj vďaka špeciálnym projektom darilo.

Ktorý z projektov by ste vyzdvihli?

Pred dvomi rokmi Gleistein zastrešoval veľký projekt v africkej Rwande. Na jednom z jej jazier sa budovala obrovská plynová stanica na získavanie metánu z vody, ako zdroja energie. Dodali sme komplet systémy na ukotvenie o dno jazera a jeho brehy, využilo sa pri tom 200 000 metrov našich lán s hmotnosťou viac ako 200 ton.

Do akej miery sa dnes dajú posúvať hranice technológii v rámci výroby syntetických lán?

Donedávna sme boli firmou, ktorá laná vyrábala a predávala ich. Posledné roky sa filozofia čiastočne mení, čomu sme prispôsobili aj zmenu loga firmy a čiastočne aj názvu. Z názvu Gleistein Ropes sme ubrali slovíčko ropes (laná, prekl. red.) a zostal názov Gleistein. Pribudol ale slogan – More than ropes (viac ako laná, prekl. red.). A to všetko v rámci filozofie, že sa snažíme priniesť čoraz viac servisu a poradenstva pre klientov. Zákazníkom chceme ukázať, ako správne lano používať, ako ho nainštalovať, ako sa oň starať, ako ho kontrolovať. Pri samotnej kontrole sme postúpili výrazne vpred a Gleinstein chce ako jedna z prvých firiem na svete ponúknuť zákazníkom technológiu, o ktorej možno ani nesnívali. Laná na lodiach sa musia pravidelne kontrolovať, takpovediac po každom centimetri. Pre veľké lodiarske firmy sme vyvinuli digitálny softvér, ktorý dokáže podrobné výsledky takejto kontroly – všetky poškodenia a opravy zaznamenať na čip v lane a umožniť porovnanie výsledkov s predchádzajúcou revíziou. Systém dokáže potom v správny čas odporučiť výmenu lana.

Dá sa k produkcii lán pristupovať ekologickejšie v porovnaní s minulosťou?

Snažíme sa prevziať zodpovednosť za výrobky aj v čase ich používania tak, aby sme zákazníkovi vedeli povedať – dnes je čas lano vymeniť a my ho nahradíme, alebo ešte je v poriadku, stačí len revízia, prípadne oprava. S veľkými zákazníkmi, ktorí obsluhujú obrovské výletné lode, ide o dlhotrvajúce zmluvy, aby sa s lanami naozaj aj po ich využití narábalo čo možno najlepšie vo vzťahu s ich likvidáciou. Veľkou víziou našej spoločnosti je ochrana životného prostredia a servis lán tak, aby slúžili čo najdlhšie. Ročne s materskou firmou vyprodukujeme asi 3000 ton spotrebného tovaru, ktoré sa neskôr stane plastovým odpadom, keďže sa mu skončí životnosť. Aktívne preto riešime otázku, ako čo najviac predĺžiť životnosť našich lán a čo s lanami ďalej po ich vyradení. Sú materiály, ktoré sa dajú pomerne ľahko recyklovať, no máme aj také, ktoré sú náročné na ďalšie využitie, respektíve likvidáciu. Ako príklad uvediem rybárske siete, do ktorých sa za roky využívania dostane množstvo nečistôt, piesku, biologických zvyškov morských živočíchov a podobne. V posledných rokoch sa snažíme v niektorých segmentoch používať čoraz viac materiálov z recyklovaných zdrojov a zároveň materiály na biologickej báze, teda syntetika vyrobená nie kompletne na báze ropy, ale časť je vyrobená z obnoviteľných zdrojov – dreva alebo biomasy.

Na jednej z brožúr vašej spoločnosti vidno laná pripevnené na záchranárske vrtuľníky. Gleistein sa teda aktívne podieľa na záchrane ľudských životov...

Áno, laná rady DynaOne® sa využívajú aj na navijakoch záchranárskych vrtuľníkov. Využitie nájdu aj na iných miestach, a to vďaka tomu, že v praxi nahrádzame oceľové laná syntetickými lanami. Ich výhodou je porovnateľná pevnosť a ťažnosť, a to všetko len pri desaťpercentnej hmotnosti lana v porovnaní s oceľovým. S našimi lanami lietajú ako vrtuľníky záchranných služieb, tak aj komerčné vrtuľníky v alpských krajinách. Vďaka zákazníkom vyrábajúcim z našich lán špeciálne laná pre vrtuľníky so sieťami, prepravujú záujemcovia nimi aj vyťažené drevo z nedostupných miest. Vo Švajčiarsku zas vrtuľníkmi s lanami z Gleisteinu prevážajú ovce a kravy na vysokohorské pastviny do miest, kam by sa motorové vozidlo nedostalo. Dopyt po lanách z rady DynaOne® a TexteelOne® je v uplynulom období cítiť aj zo západnej Európy, kde ich čoraz viac využívajú v lesnej ťažbe pri ťahaní dreva.

Najčítanejšie na My Trenčín

Inzercia - Tlačové správy

  1. Vyšlo februárové Doma v záhrade
  2. Dom postavený z konope? Nápad, ktorý si zaslúžil envirocenu
  3. Turisti ešte v Egypte neobjavili veľa miest, hovorí delegátka
  4. Wüstenrot aktívne čelí výzvam trhu a mení svoj obchodný model
  5. McDonald's opäť medzi lídrami v ankete Najzamestnávateľ roka
  6. Dodajte vašej pokožke šťavu
  7. Vica Kerekes: Som väčší introvert, ako sa zdá
  8. Ktorá banka dvíha úroky na termiňáku? A čo pre to treba spraviť?
  1. Vyšlo februárové Doma v záhrade
  2. Tím súťažného kvízu Riskuj! vyráža za fanúšikmi do Košíc
  3. Viete, kto je Najzamestnávateľ vo finančných službách?
  4. Dom postavený z konope? Nápad, ktorý si zaslúžil envirocenu
  5. Turisti ešte v Egypte neobjavili veľa miest, hovorí delegátka
  6. Wüstenrot aktívne čelí výzvam trhu a mení svoj obchodný model
  7. McDonald's opäť medzi lídrami v ankete Najzamestnávateľ roka
  8. Vica Kerekes: Som väčší introvert, ako sa zdá
  1. Ktorá banka dvíha úroky na termiňáku? A čo pre to treba spraviť? 12 986
  2. Klinčeky Zanzibaru zarobili viac, než neslávny obchod s otrokmi 3 769
  3. Dodajte vašej pokožke šťavu 3 065
  4. Zdravie bez liekov. Lekár namiesto nich predpisuje studenú vodu 2 212
  5. Dom postavený z konope? Nápad, ktorý si zaslúžil envirocenu 1 810
  6. Šetriť energiu sa oplatí. Špecialisti poradili, ako na to 1 797
  7. 10 eur za 10 rokov. Mimoriadna ponuka od mimoriadneho časopisu 1 496
  8. Ako skĺbiť remeslo a moderné technológie? Inšpirujte sa Bajkery 1 099

Blogy SME

  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 56. - Arktída - Edmund Hillary a Neil Armstrong na výlete na severný pól
  2. Soňa Kallová: To najťažšie na záver. Národný park Mt. Kenya (UNESCO). Mt. Kenya verzus Kilimandžáro.
  3. Martin Šuraba: Hrobárov almanach
  4. Jozef Kozár: Výber z výskumu Marsu: Január 2023
  5. Robert Štepaník: diel 82 - rubrika: moje najhranejšie (v septembri 2022) - časť 2
  6. Ján Škerko: „Múdry“ Sulík spoluvytváral negatívny obraz o Matovičovi a dal ho „dole“
  7. Aliancia NIE RAKOVINE: Svetový deň proti rakovine
  8. Alec Borový: Autonómne systémy ako budúcnosť slovenskej armády
  1. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť Vb - bludy a klamstvá) 7 247
  2. Peter Sarkocy: 4 dôvody prečo by som si už nekúpil Škodu Enyaq 7 144
  3. Rastislav Puchala: Starosta je ruský troll 4 049
  4. Věra Tepličková: Výlet v Bratislave (z denníka žiaka 3. ročníka ZŠ z Piešťan) 3 942
  5. Rastislav Jusko: Krvavá minulosť komunistickej prokuratúry. Je nám súdené prežiť ju znova? 3 452
  6. Ján Šeďo: "Ja nechcem byť ako moji rodičia", vypadlo z rómskeho chlapca. 3 129
  7. Peter Remeselník: Narazil autom do ľudí, zranil chodkyňu a ušiel ! 2 623
  8. Jana Melišová: Vdýchava drevu nový život a dušu 2 545
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 56. - Arktída - Edmund Hillary a Neil Armstrong na výlete na severný pól
  2. Jiří Ščobák: Bude rok 2023 na Slovensku ekonomicky príjemný? Aká bude inflácia na konci roka?
  3. Martina Hilbertová: Keď prišla na Slovensko, nechcela žiť. Pomohlo jej divadlo
  4. Monika Nagyova: Plesy nie sú pre singles
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 55. - Antarktída - Ako sa vydali Vivian Fuchs a Edmund Hillary naprieč Antarktídou (1955-1958)
  6. Jiří Ščobák: Je nový II. pilier dlhodobo udržateľný? Ktoré zmeny sú pozitívne a ktoré negatívne?
  7. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Potuluje sa tu starý blázon
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 54. - Antarktída - Posledné tri Byrdove expedície (1939 - 1956)
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Trenčín - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Trenčín

V. Chovan (v uniforme) na XI. všesokolskom zlete v Prahe, r. 1948.

K osobnostiam, na ktoré môže byť Trenčín hrdý, patrí aj Vladimír Chovan.


Radka Mináriková 19 h

Akékoľvek informácie hláste polícii.


tn 11 h
Za necelých 48 hodín súrodenci Erik a Zina prešli sedem letísk v piatich krajinách.

Mladí Novomešťania absolvovali za necelých 48 hodín sedem letov v rôznych lietadlách, spoznali sedem letísk v piatich krajinách, nalietali spolu 5108 kilometrov.


11 h
Mestský úrad Trenčín

Najstaršiu knihu v Trenčíne vytlačili v roku 1637.


TASR 13 h

Blogy SME

  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 56. - Arktída - Edmund Hillary a Neil Armstrong na výlete na severný pól
  2. Soňa Kallová: To najťažšie na záver. Národný park Mt. Kenya (UNESCO). Mt. Kenya verzus Kilimandžáro.
  3. Martin Šuraba: Hrobárov almanach
  4. Jozef Kozár: Výber z výskumu Marsu: Január 2023
  5. Robert Štepaník: diel 82 - rubrika: moje najhranejšie (v septembri 2022) - časť 2
  6. Ján Škerko: „Múdry“ Sulík spoluvytváral negatívny obraz o Matovičovi a dal ho „dole“
  7. Aliancia NIE RAKOVINE: Svetový deň proti rakovine
  8. Alec Borový: Autonómne systémy ako budúcnosť slovenskej armády
  1. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť Vb - bludy a klamstvá) 7 247
  2. Peter Sarkocy: 4 dôvody prečo by som si už nekúpil Škodu Enyaq 7 144
  3. Rastislav Puchala: Starosta je ruský troll 4 049
  4. Věra Tepličková: Výlet v Bratislave (z denníka žiaka 3. ročníka ZŠ z Piešťan) 3 942
  5. Rastislav Jusko: Krvavá minulosť komunistickej prokuratúry. Je nám súdené prežiť ju znova? 3 452
  6. Ján Šeďo: "Ja nechcem byť ako moji rodičia", vypadlo z rómskeho chlapca. 3 129
  7. Peter Remeselník: Narazil autom do ľudí, zranil chodkyňu a ušiel ! 2 623
  8. Jana Melišová: Vdýchava drevu nový život a dušu 2 545
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 56. - Arktída - Edmund Hillary a Neil Armstrong na výlete na severný pól
  2. Jiří Ščobák: Bude rok 2023 na Slovensku ekonomicky príjemný? Aká bude inflácia na konci roka?
  3. Martina Hilbertová: Keď prišla na Slovensko, nechcela žiť. Pomohlo jej divadlo
  4. Monika Nagyova: Plesy nie sú pre singles
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 55. - Antarktída - Ako sa vydali Vivian Fuchs a Edmund Hillary naprieč Antarktídou (1955-1958)
  6. Jiří Ščobák: Je nový II. pilier dlhodobo udržateľný? Ktoré zmeny sú pozitívne a ktoré negatívne?
  7. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Potuluje sa tu starý blázon
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 54. - Antarktída - Posledné tri Byrdove expedície (1939 - 1956)

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu