Tomáš Turner je bez domova už niekoľko rokov, napriek tomu o sebe nemôže povedať, že žije na ulici. Väčšinu svojho času trávi v dennom centre a nocľahárni, ktorá v Trenčíne dočasne funguje na Žabinskej ulici.
Navzdory svojmu sociálnemu statusu sa snaží písať, doposiaľ vydal jednu zbierku básní a dve zbierky aforizmov.
Pozemkový fond vyzýva rodinu spoluzakladateľa SMER-SD, aby vrátili parcely v Trenčíne Čítajte V rozhovore priblížil, ako sa stal bezdomovcom, kam chodí, keď nemôže byť v dennom centre, ale i to, ako prežívajú mrazivé zimné mesiace ľudia bez domova, ktorí nocľaháreň nenavštevujú.
Ako dlho ste už bez domova?
Toto sa ma pýtajú viacerí ľudia, ale priznám sa, že sám úplne neviem. Asi to budú už štyri roky. Celá táto história začala smrťou mojej mamy v roku 2007. Začal som vtedy trochu holdovať alkoholu a všetko išlo so mnou z kopca.
V rozhovore sa taktiež dočítate
- Ako sa stal bezdomovcom.
- Či sa snaží tento status zmeniť.
- Ako sa mu s jeho sociálnym postavením podarilo vydať tri knihy.
- O čom píše.
- Ako trávi čas, keď nemôže byť v dennom centre.
- Prečo má problém nájsť si prácu.
- Aký hudobný projekt pripravuje so svojimi básňami.
- Ako prežívajú zimu bezdomovci, ktorí nenavštevujú nocľaháreň.
Menil som zamestnania, podnájmy. Chvíľami sa mi aj darilo, robil som opatrovateľa v dome sociálnych služieb v Trenčíne. Tam som zotrval trochu dlhšie obdobie.
Robil som predtým aj asistenta na vysokej škole, ale v tom som nepokračoval, lebo som si musel dorobiť titul PhD., aby som tam mohol zostať. A ja som si ho nedokončil. Vinu za toto nezvaľujem na nikoho iného, iba na seba.
