Radovan Stoklasa pôsobí v tlačovej agentúre TASR aj v medzinárodnej spravodajskej agentúre Reuters. Jeho prácu reportážneho fotografa aktuálne približuje výstava v trenčianskej Galérii M. A. Bazovského.
Výstava v priestoroch galérie predstavuje prierez vašou 25-ročnou prácou reportážneho fotografa, foteniu sa však venujete oveľa dlhšie Kedy ste zistili, že práve toto je oblasť, ktorá vás baví?
Keď som bol na základnej škole, objavil som doma zaprášenú krabicu s fotoaparátmi a zväčšovák. Pýtal som sa otca, na čo to je. Vysvetlil mi, že takto sa robia fotky. Kúpeľňa sa potom u nás zmenila na fotokomoru. Niekedy v 80. rokoch rodičia stavali chatu, otec mi dal Flexaret. Dovtedy som fotil hračkárske postavičky, inscenoval som rôzne príbehy s hasičmi či policajtmi. Neskôr som začal nesmelo fotiť rodinu.
Potom prišla stavba chaty a ja som sa rozhodol, že ju budem dokumentovať. Začalo sa to tým, že rodičia kúpili záhradu, kam mal prísť materiál. Doviezlo ho veľké nákladné auto, ktoré ale zapadlo, pretože bolo ťažké a pôda bola mäkká. Museli ho ručne odľahčiť, išlo sa po traktor. Celé som to nafotil a veľmi ma to bavilo. Vtedy som ešte nevedel, že raz budem práve toto robiť, ale vedel som, že je to ono – zachytávanie okamihu, ako sa niečo niekde deje a pohľad na to mojimi očami.
Storočná budova za tri milióny ukrýva vo svojich stenách tajomnú schránku Čítajte Dnes sa vaše fotografie pravidelne objavujú na stránkach domácich aj zahraničných novín. Pamätáte si však na tú úplne prvú, ktorú sa vám podarilo publikovať?
Ako školák som sa stal skautom, chodil som na rôzne výpravy a fotil som, ako napríklad varíme na ohni alebo ako sme na súťaži. Vtedy prišla ponuka od jedného skautského vodcu, ktorý pracoval v mesačníku Považie, že pokiaľ budem mať nejaké pekné fotky, tak mu ich mám poslať. Raz sa ma spýtal, či som nebol na cyklistických pretekoch v Novej Dubnici, odkiaľ pochádzam, a či nemám nejaké fotky z tejto akcie. Hovorím mu, že mám. To bola moja prvá fotka, v novinách sa objavila pred zhruba 25 rokmi, ale fotím už od svojich 10.
Je pre fotografa dôležitejšia technika alebo skôr dobré oko?
Myslím si, že jedno aj druhé. Dobrý fotograf odfotí aj so zlým fotoaparátom, na druhú stranu keď nie si v správnom čase na správnom mieste a ešte ti ani šťastie nepraje, tak môžeš mať aj tú najdrahšiu techniku na svete, ale k výsledku sa nedopracuješ. Keď niekto robí umeleckú fotografiu, tak si to premyslí, vyskúša, pokiaľ mu to nesedí, môže ju štylizovať. Ale ja mám stotiny sekundy a ten moment sa už neopakuje.
