Kristína Madajová pochádza z Trenčianskej Teplej. Dušou cestovateľka, plná odhodlania, nepozná prekážky. Necelý rok po úraze na lyžiach, po ktorom skončila na vozíčku, už cestovala s kamarátkou stopom po centrálnej Amerike. Milovníci cestovateľských dokumentov ju zas poznajú z polročného tripu, kedy spolu s ďalšími dobrodruhmi absolvovala cestu z Austrálie až do Thajska.
V októbri vystúpila so svojou prednáškou na TEDx Trenčín.
Bola to prvá prednáška na TEDx?
Prvá a bola to veľká zodpovednosť. Prišlo veľa ľudí, bol to veľmi úžasný kolektív, užila som si to.
Prednáška bola o inšpiratívnej žene, ktorá sa nevzdala a namiesto plakania doma sa vybrala pár mesiacov po úraze do sveta. Ako by ste opísali mesiace po januári 2013?
Nastavenie hlavy bolo také, že všetko sa dá. Po úraze za mnou prišla psychologička s tým, že je potrebné sa z toho vyplakať. Ja som sa ale hneď nastavila na to, že to pôjde a nemôžem ako najstaršia dcéra zostať rodičom na krku a vidieť ich, ako sa trápia. To neprichádzalo do úvahy. V decembri toho roku som odišla stopovať s kamarátkou do Strednej Ameriky. Tá cestovala z Peru do Panamy, kde sme sa stretli. Zo Slovenska som jednoducho potrebovala odísť, nebola som tu zvyknutá na toľkú pozornosť, na ľudí, na ich komentáre a pohľady. Chcelo to trochu si uvoľniť hlavu a ísť do iného sveta, kde ma ľudia nepoznali a nepozerali sa na mňa tak ako tu.
Kuracie riťky z nášho regiónu sú raritou v celej Európe Čítajte Ako sa na vás pozerali?
Nemali filter ako ľudia tu, že si vás hneď zaškatuľkujú a vnímajú vás, že keď ste na vozíčku, tak vám skončil život. Pritom to tak nebolo, ja som to tak vôbec necítila, ani som na to nebola nastavená. Ja som chcela fungovať ďalej. Potrebovala som, aby mi spoločnosť v tom pomohla, ale tu na to neboli ľudia nachystaní.
