BZINCE POD JAVORINOU/LUBINA. Kuracími riťkami sa môže skutočne pýšiť iba Podjavorinský kraj. Nádherné výšivky v podobe príťažlivých kruhových ornamentov s úsmevným miestnym pomenovaním začali obyvateľky Bziniec pod Javorinou, Lubiny, Cetuny, Vrzávky, Hrubej Strany, Hrnčiarového, Miškéch dedinky či Hrušového tvoriť už v minulých storočiach.
Skvostné kruhy vyšívané na plátne zdobiace rukávce našich krojov dostali odborný názov proránková výšivka. Nenájdete ju okrem týchto obcí už na žiadnom mieste Slovenska a dokonca ani v celej Európe, či svete. Možno aj preto, že vyšiť proránkovú výšivku v podobe geometricky do posledných detailov presných kruhov je neuveriteľná drina trvajúca stovky hodín ručnej práce.

Iveta Šidlová je jedinou ženou na Slovensku, ktorá v tejto dávnej tradícii dnes pokračuje. A práve s Ivetou Šidlovou sme sa o ručnej proránkovej výšivke rozprávali.
Ako ste sa dostala k tejto špecifickej výšivke?
To je aj pre mňa záhada. Vyšívala som kožuchy. Vzory som tvorila podľa fantázie, pričom som sa inšpirovala v mojej bohatej zbierke kníh. Keď tak premýšľam, asi som chcela vyšiť niečo, čo už bolo vymyslené. Keďže obrusy nepoužívam a mám blízko k odevnej tvorbe, rozhodla som sa pre rukávce. Proránková výšivka sa mi zdala jednoduchá a zaujímavá.
Ako ste napokon dostali presnejšiu predstavu o proránkovej výšivke?
Mám od manželovej babky dvoje staré rukávce. Nie sú však ručne vyšívané. Podľa toho som však vedela rozmery a konštrukciu strihu. Kúpila som si všetky hrúbky plátna a vyskúšala všetky dostupné bavlnky. Prvé pokusy o túto výšivku mám odložené. Dnes vidím, aká som bola na začiatku naivná. Nakoniec mi vyšitie a zošitie rukávcov trvalo tristo hodín.
Ako to v premiére výšivky dopadlo?
V Cetune mám veľmi dobrú susedku Olinku Ančicovú. V kufri má poodkladané veci z krojov. Keď ich zniesla dole z povaly, bolo mi jasné, čo všetko som spravila zle. Znovu som začínala vyšívať, tento krát už podľa konkrétnej predlohy.