Daná legislatívna povinnosť je zakotvená v článku 2 Smernice rady 1999/31/ES o skládkach odpadov ako fyzikálny/tepelný/chemický alebo biologický proces vrátane triedenia odpadu, ktorý zmení vlastnosti odpadu s cieľom zmenšiť jeho objem alebo znížiť jeho nebezpečné vlastnosti, uľahčiť manipuláciu s ním alebo zlepšiť možnosti jeho zhodnotenia.
Na Slovensku daná povinnosť bola zavedená zákonom č. 79/2015 Z.z. o odpadoch v § 3 ods. 9 najprv od 1.1.2021 (schválené 2020) a následne posunutá na rok 1.1.2023. V jednoduchosti to znamená, že žiadny zmesový komunálny odpad, ktorý nie je upravený, nemôže byť zneškodnený na skládkach. Daná povinnosť je tak splniteľná len výstavbou technologických zariadení, ktoré daný odpad dokážu stabilizovať. A tu je najväčší problém.
Vyše 85% Slovenska totiž takéto technológie nemá a to aj napriek tomu, že väčšina spoločností už podali projekty na výstavbu takýchto technologických zariadení. Najväčší problém je v tom, že za dva roky nie je štátna správa schopná dané projekty posúdiť a vydať stavebné povolenie. Bežný proces EIA (posudzovanie vplyvov na životné prostredie) a stavebné konanie na Slovensku trvá 4 až 5 rokov a to vzhľadom na personálne poddimenzovanie štátnej správy a obštrukcie „pseudoaktivistov“, ktorí zneužívajú medzery v procese EIA a naťahujú konanie na niekoľko rokov.
Hore uvedené inštitúcie, zastupujúce takmer 100% trhu v oblasti miest/obcí a zberových spoločností už niekoľkokrát avizovali Ministerstvu ŽP, že dva roky na implementáciu danej povinnosti je málo a žiadajú o jej presunutie o dva roky – t.j. súčinnosťou od 1.1.2025, kedy je predpoklad, že väčšina predložených projektov bude mať stavebné povolenia a technologické zariadenia budú vybudované.
Súčasné vedenie MŽP SR, aj napriek tomu, že viackrát avizovalo, že s danou legislatívnou úpravou „bude niečo robiť“, však neprišlo do dnešného dňa so žiadnym návrhom. Daná povinnosť zdražie systém nakladania s odpadom aj o 100% a to znamená, že obce a mestá budú musieť obstarávať danú povinnosť. Proces verejného obstarávania u väčších obcí a temer všetkých miest trvá aj niekoľko mesiacov, takže je zrejmé, že žiadna obce/mesto už nestihne danú povinnosť obstarať, naviac ani nevie ako, keďže k danej povinnosti nebolo vydané žiadne usmernenie.
Slovensko sa tak dostáva do stavu, kedy od 1.1.2023 nebude môcť zneškodniť odpad od obyvateľov. Znamená to, že odpad od obyvateľov sa prestane zbierať, zneškodňovať a zo Slovenska sa stane jedna veľká čierna skládka odpadov s obrovskými ekonomickými, zdravotnými a finančnými rizikami.
V prípade, ak MŽP SR nevyhovie požiadavke vyššie uvedených združení, je možné, že budeme zvažovať vyhlásenie štrajkovej pohotovosti, prípadne ostrého štrajku, aby sme ochránili obyvateľov od kritických následkov nezbierania zmesových komunálnych odpadov, ktoré sa na Slovensku tvoria každý jeden deň.
Uvedený stav je podľa nášho názoru výsledkom nedostatočnej odbornosti pri príprave a posudzovaní legislatívnych zmien na strane Ministerstva životného prostredia a absencie relevantnej diskusie s odborníkmi na strane pôvodcov odpadu, či špecialistov v danom sektore. Povinná úprava odpadov je len jedným z celej rady problémov v sektore odpadového hospodárstva.
Preto žiadame Ministerstvo životného prostredia, aby bezodkladne zriadilo krízový štáb zložený so zástupcov ministerstva, ako aj so zástupcov ZMOS, ÚMS, APOH, ZOVP a ZOP, ktorý prehodnotí aktuálny stav po posledných legislatívnych zmenách a spolu s Ministerstvom životného prostredia navrhne nevyhnutné zmeny a stratégiu ďalšieho rozvoja.
Asociácia podnikateľov v odpadovom hospodárstve (APOH) vznikla v roku 1998 a je prvým dobrovoľným profesijným združením subjektov podnikajúcich v odpadovom hospodárstve založeným v Slovenskej republike. APOH združuje podnikateľské subjekty poskytujúce široké spektrum služieb v odpadovom hospodárstve.
Združenie organizácií verejných prác Slovenskej republiky (ZOVP) bolo založené v roku 1992 ako profesijná organizácia, ktorej členské organizácie sú mestskými a súkromnými spoločnosťami poskytujúcimi komplexný komunálny servis pre mestá a obce (nakladanie s komunálnym odpadom vrátane triedeného zberu a ostatné komunálne činnosti).
Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) bolo založené na obhajobu spoločných oprávnených záujmov a presadzovanie potrieb svojich členov, teda miest, obcí a mestských častí Bratislavy a Košíc. Združenie miest a obcí Slovenska je najväčšia nevládna organizácia združujúca, zastupujúca a reprezentujúca mestá, obce a mestské časti v Slovenskej republike ako právnické osoby.
Únia miest Slovenska (ÚMS) je dobrovoľné záujmové združenie miest založené 29. apríla 1994 v Košiciach z iniciatívy Klubu primátorov miest Slovenskej republiky. Jej členskú základňu tvoria veľké a stredné mestá z rôznych regiónov Slovenska. Hlavným posolstvom Únie miest Slovenska od jej vzniku je boj za demokraciu, reformu verejnej správy a európske smerovanie Slovenska.
Zväz odpadového priemyslu (ZOP) vznikol za účelom iniciovania a presadzovania efektívnych a hospodárnych riešení pre trvalo udržateľný rozvoj a konkurencieschopnosť odpadového priemyslu v Slovenskej republike.
