Emília Chudadová stretla asi každú národnosť, hoci sa prakticky nepohla z miesta.
Po viac ako 40-ročnej „službe“ na Trenčianskom hrade odišla v septembri do dôchodku. Na svoje bývalé pracovisko nedá dopustiť.
Aké boli vaše pracovné začiatky?
Po skončení gymnázia v Bratislave som začala pracovať v Trenčianskom múzeu. Diaľkovo som študovala aj vysokú školu, ale rozhodla som sa vrátiť do Trenčína, kde mi bolo lepšie. Hľadala som si takú prácu, ktorá by ma bavila. Bola tu možnosť pracovať aspoň na dohodu v múzeu, tak som ju využila.
Ešte pred rozhovorom ste mi spomínali, že za trvalý pracovný pomer vďačíte slimákom. Ako k tomu došlo?
V marci 1981 bolo južné opevnenie zarastené krovím a bolo tam veľké množstvo slimákov. Pritom sa po prvýkrát konal u nás Deň múzeí a galérií, aspoň čo si ja pamätám. Bolo treba to celé vyčistiť, a tak som sa prihlásila, že som ochotná pomôcť.
Ďalej sa dočítate:
- Ako sa zmenila situácia po prevrate?
- Hrad láka nielen bežných ľudí, ale aj významné osobnosti. Ktorá z nich bývalej pokladníčke za tie roky najviac utkvela v pamäti?
- Ako si spomína na zrútenie časti múru v roku 2009?
- Ako trávi voľný čas po tom, čo po 41 rokoch práce odišla na dôchodok?
Na druhý deň po tej akcii si ma zavolal riaditeľ múzea a hovorí mi: „Keď si mi na-zbierala slimákov, tak ti dám stále zamestnanie.“ Takže v roku 1981 som začala pracovať pre Trenčianske múzeum ako sprievodkyňa na hrade, od roku 1994 ako pokladníčka.
Akých návštevníkov ste mali na hrade počas minulého režimu?
