Ide o energetické úložiská, zložené z opotrebovaných batérií z elektromobilov. Na projekte spolupracujú dve firmy zo stredného Považia. Dubnická spoločnosť ZTS VV a trenčianska firma ENERGO-AQUA.
Kým prvá firma bude opotrebované batérie rozoberať a regenerovať, Energo-Aqua ich bude spájať a vytvárať z nich veľkokapacitné úložiská pre uskladňovanie energie najmä z obnoviteľných zdrojov, ktorú budú môcť využívať nemocnice, podniky a aj domácnosti. Na čele tohto projektu stojí Považskobystričan a rodák z Pružiny Jozef Matušov, ktorý prezradil o tomto unikáte viac.
Stojíte na čele unikátneho projektu – vývoja energetických úložísk z použitých batérií z elektromobilov. Čo vás priviedlo k myšlienke zamerať sa práve na túto oblasť a vstúpiť do projektu, ktorý spája elekromobilitiu s energetikou?
Vždy som inklinoval k energetike a strojárstvu, pretože som to vyštudoval. Následne mojou výhodou bolo, že som bol do projektu pozvaný už vo fáze prípravy, kedy sa vytvárala štruktúra projektu so špecifikáciou konkrétnych cieľov. Jednou z najväčších motivácií spoločnosti ENERGO-AQUA pre zapojenie sa do projektu bolo nájsť lacnejšie riešenie uloženia elektrickej energie v porovnaní s novými batériovými úložiskami k existujúcim obnoviteľným zdrojom, a to prostredníctvom využitia opotrebovaných batérií z elektromobilov, ktoré majú aj po prvotnom použití v elektromobiloch veľký potenciál v stacionárnych aplikáciách. Celkovo elektromobilita zaujíma nielen energetikov, ale aj environmentalistov. Odborníci poukazujú na problém s ťažbou vzácnych kovov, používaných v batériách a na odpad, ktorý vzniká v dôsledku opotrebovania batériových modulov. Čoraz častejšie sa tiež diskutuje o neuspokojivej životnosti batérií poháňajúcich elektromobily a ich recyklácii. Vzrastá tlak na udržateľnosť vo všetkých oblastiach života, na efektívnosť využívania surovín i energetických zdrojov. A práve tým sa zaoberá európsky projekt inovácie batérií EuBatIn, do ktorého je zapojených dvanásť krajín EÚ vrátane Slovenska. Našu krajinu tu úspešne zastupujú dve spoločnosti práve zo stredného Považia, ktoré sa zaoberajú opätovným použitím batérií z elektromobilov. Jedno u nich je ZTS VV, ktorá bude ako jedna z prvých na svete regenerovať batérie z elektromobilov tak, aby sa znova dali použiť a druhou spoločnosťou je ENERGO-AQUA, v ktorej pôsobím a ktorá bude z týchto batérií vytvárať úložiská energie.
Ako budú tieto úložiská fungovať, o čo v tomto projekte vlastne ide?
V širšom slova zmysle ide o opätovné využitie vyradených lítium-iónových batérií. Keď doslúžia v elektromobile, za štandardných okolností by skončili na skládke alebo by sa museli recyklovať, čo je veľmi drahá záležitosť. My sme však s naším partnerom ZTS VV našli pre tieto akumulátory ekologické a efektívnejšie využitie. Náš partner batérie zregeneruje tak, aby mali dostatočnú kapacitu slúžiť v energeticky menej náročných aplikáciách a dá im de facto druhotné využitie. My budeme následne tieto zregenerované moduly odoberať a spájať do veľkých kontajnerových systémov s kapacitou až do 750 kWh. Kontajnerové úložiská budú slúžiť na skladovanie nespotrebovanej energie, ktorá sa vyrobila z obnoviteľných zdrojov, podporia efektívnejšiu výrobu zelenej energie a zároveň zvýšia energetickú nezávislosť a bezpečnosť prevádzky energetických podnikov.
Kto bude môcť energetické úložiská využívať? Budú to len energetické podniky?
Energetické úložiská zďaleka nie sú určené len pre energetické podniky. Bude ich môcť využívať ktokoľvek, kto bude hľadať dostupnejšie alternatívy uskladnenia elektrickej energie. Úložiská by mali dosahovať kapacitu 250 až 750 kWh, budú ich môcť využívať ako primárny alebo záložný zdroj energie firmy, nemocnice, zariadenia sociálnych služieb, obce, ale aj majitelia rodinných domov.
Projekt regenerácie batérií aj budovania úložísk získal pozitívne hodnotenie Európskej komisie a bol tiež podporený nenávratným finančným príspevkom Ministerstva hospodárstva SR. Čím je taký výnimočný?
Ide o originálnu a prevratnú inováciu od slovenských inžinierov, ktorá patrí medzi 42 unikátnych európskych projektov ako dôležitá súčasť európskeho batériového hodnotového reťazca. Batérie zatiaľ priemyselne neregeneruje nikto na svete a úložiská batérií druhého života buduje len niekoľko firiem v Európe. Tiež v tom vidíme veľký potenciál z environmentálneho aj energetického hľadiska.
Kto všetko sa na vývoji podieľa? Robíte celý výskum a vývoj sami, vo vlastnej réžii?
Na projekte tak regenerácie batérií, ako aj na vývoji úložísk pracujú naši ľudia – strojári, chemici, mechanici, mechatronici, ale aktívne sa na ňom podieľajú aj slovenské vysoké školy. Značná časť rozpočtu projektu bude určená práve na pokrytie nákladov slovenských univerzít. V rámci tejto podpory vzniknú dve nové profesúry, podporia sa existujúce odbory alebo vzniknú nové. Zapojením univerzít do projektu zároveň vytvárame potrebný most medzi akademickým výskumom a jeho praktickým využitím. Dbáme na aktívne zapojenie univerzít a ich študentov, najmä z technických smerov, do celého procesu vývoja, pretože osobná odborná skúsenosť je pre študentov neodmysliteľným prínosom. Vzájomná spolupráca desiatok európskych spoločností, ktoré sú súčasťou projektu IPCEI, zároveň ponúkne univerzitám, nádejným výskumníkom a vedcom, ale aj partnerom z podnikateľského sektora možnosti ďalšieho rastu v medzinárodnom prostredí.
Zástupcovia priemyslu však dlhodobo hovoria o nedostatku kvalifikovaných odborníkov a dopyt po ľuďoch s technickým vzdelaním neustále rastie. Ako je na tom náš región?
Nedostatok absolventov technických odborov, či už na úrovni stredného alebo univerzitného vzdelania, nie je regionálnym, ale celoslovenským problémom. Narážame naň aj v praxi a je pravda, že kvalifikovaná pracovaná sila v tejto oblasti chýba. Aj preto sa, okrem iného, angažujem v Inštitúte pre výskum, technológie a kreatívne aktivity IRTEC, v ktorom sa zaoberám projektmi pre zlepšovanie inovačnej politiky v krajoch a podporou technického vzdelávania žiakov základných škôl.
Aká je však vaša úloha v rámci projektu vývoja energetických úložísk?
Mojou úlohou je riadiť spoločnosť ENERGO-AQUA vrátane projektu, hľadať strategických partnerov a spolupracovať s výskumnými partnermi tak, aby sme vyvinuli kvalitné a funkčné úložiská, ktoré budú mať nielen ekonomický a energetický efekt pre tých, ktorí ich budú využívať, ale budú aj pridanou hodnotu pre krajinu v podobe vyššej energetickej nezávislosti.
Európa, Slovensko nevynímajúc, čelí už teraz náročným časom. V akom štádiu je projekt energetických úložísk dnes?
Zatiaľ v ranom. Rozbiehame spolupráce s univerzitami, našimi výskumnými partnermi a rovnako budujeme náš tím výskumníkov, vývojárov a inžinierov. Do štyroch až piatich rokov by sme chceli otestovať a dodať prvé prototypy.
Obe spoločnosti, ktoré ste spomínali, ZTS VV aj ENERGO-AQUA pôsobia v Trenčianskom kraji – môžu sa do spolupráce na vývoji úložísk zapojiť aj ľudia v našom regióne?
Samozrejme. Predpokladá sa, že projekt budovania úložísk spolu s projektom regenerácie opotrebovaných batérií so sebou prinesú viac ako 100 odborných pracovných pozícií. Ide predovšetkým o výskumné a projektovo-realizačné pozície. Zároveň sa tu tiež vytvárajú podmienky pre nepriame pracovné miesta, pretože vo fáze realizácie rátame so vznikom pridružených podnikateľských aktivít, ako je napríklad zber použitých batérií z elektromobilov, rozvoj obnoviteľných zdrojov energie, rozvoj elektrotechnického priemyslu. Predpokladáme tiež vznik mnohých nadväzujúcich pracovných príležitostí v rámci dodávateľského reťazca a, samozrejme, aj tu nájdu uplatnenie predovšetkým ľudia z Trenčianskeho kraja.
Kto je Jozef Matušov
Ing. Jozef Matušov, PhD., (1987) je strojný inžinier, expert na energetiku a výskumník, ktorý žije v Považskej Bystrici, no podieľa sa na energetických projektoch v rámci celého regiónu i Slovenska. Je absolventom Strojníckej fakulty Žilinskej univerzity, na ktorej obhájil aj titul PhD. v odbore energetické stroje a zariadenia a absolvoval študijný pobyt na Technickej univerzite vo Viedni. Dlhé roky pôsobí ako konzultant pre energetické projekty a je aj odborný hodnotiteľ pre operačné programy Výskum a inovácie a Kvalita životného prostredia doma a v zahraničí. Súčasne je aj riaditeľom Inštitútu pre výskum, technológie a kreatívne aktivity – IRTEC, n. o., v ktorom sa zaoberal projektmi pre zlepšovanie inovačnej politiky v krajoch a podporou technického vzdelávania žiakov základných škôl. Od roku 2014 pracuje ako vedecko-výskumný pracovník Výskumného centra Žilinskej univerzity na výskumno-vývojových úlohách v oblasti nekonvenčných spôsoboch akumulácie energie z obnoviteľných zdrojov pre budúce použitie. V súčasnosti je predsedom predstavenstva a lídrom IPCEI projektu (skratka pre Dôležitý projekt spoločného európskeho záujmu) v spoločnosti ENERGO-AQUA, a. s, ktorá vyvíja batériové úložiská elektrickej energie, založené na technológii regenerovaných batériových modulov pochádzajúcich z elektromobilov.
