Zuzana Cacsino pôsobí skoro 20 rokov ako fyzioterapeutka najmä v Trenčíne, od februára však pravidelne chodí ako dobrovoľníčka cvičiť aj s deťmi v detskom domove v ukrajinskom meste Svaľava.

Ako sama vraví, časť rodiny s ňou pre toto rozhodnutie prestala komunikovať, mnohí prorusky cítiaci ľudia si ju aj vyhodili z priateľov na Facebooku. Napriek tomu je presvedčená, že sa rozhodla správne a že sa nachádza presne tam, kde ju je treba.
V rozhovore okrem jej pôsobenia v sirotinci priblížila aj to, aká je v Zakarpatsku atmosféra, či ruská armáda útočí aj na mesto v ktorom cvičí s deťmi, ako reagujú, keď v meste zaznejú sirény, ale i to, ako vnímajú súčasný vojnový konflikt miestni obyvatelia.
V rozhovore sa taktiež dočítate
- S akými deťmi Zuzana Cacsino na Ukrajine cvičí a ako často tam chodí?
- Ako zvláda hroziace nebezpečenstvo, keď je na Ukrajine?
- Ako vnímajú konflikt miestni obyvatelia?
- Ako finančne ohodnotenie má personál detského domova?
- Prečo sa rozhodla ísť pomáhať na Ukrajinu?
- Ako v domove reagujú, keď zaznejú sirény a ako často sa to deje?
- Ako k jej dobrovoľníctvu na Ukrajine pristupuje vlastná rodina a priatelia?
Za akým účelom pravidelne cestujete na Ukrajinu?
Pracujem tam ako dobrovoľník, fyzioterapeut v detskom domove v Svaľave. Ten pôvodný nápad spočíval v tom, že som nejako chcela pomôcť Ukrajine, ale ja mám svoje centrum tu v Trenčíne v ktorom mám objednané deti na polroka dopredu. Tým pádom som nemohla len tak zrušiť termíny, no i tak som hľadala nejakú možnosť, ako tej krajine pomôcť.
Po reportáži z tohto detského domova som oslovila poradcu premiéra pre cezhraničnú spoluprácu, pána Eduarda Buraša. On mi odporučil dva detské domovy, do ktorých z ohrozených oblastí premiestnili deti z detských domovov pri Kyjeve.
V tomto detskom domove mali teda zrazu o polovicu viac detí ako dovtedy. Ako detský fyzioterapeut so skoro 17 ročnou praxou som si vravela, že by som tam bola najužitočnejšia. Bola som sa tam pozrieť a rovno sme sa dohodli. Vždy som tam dva týždne, vykonám približne desať terapií, aby to malo zmysel. To nám dá u tých detí nejaký výsledok.
Koľkokrát ste tento domov navštívili od začiatku vojny?
Teraz som tam bola štvrtý krát. Vždy som mesiac doma a dva týždne tam s tým, že deťom nastavím program na cvičenie, učím to tie fyzioterapeutky rovnako, ako u nás učím rodičov pracovať s dieťaťom doma. Učím ich jednotlivé cviky, prechádzame to spolu. Tých desať dní s dieťaťom cvičím a potom posledné dni to ukážem fyzioterapeutkám.