Všetci prevádzkari kolotočov na Slovensku, ale aj v Čechách sú nejakým spôsobom rodinne prepojení, dokonca majú svoj vlastný jazyk, vraví prevádzkar Ján Seidl z Bánoviec nad Bebravou.
Jeho rodina kolotoče prevádzkuje už skoro dve storočia, kolotoč jeho starého otca sa dokonca objavil aj v známom slovenskom filme Sváko Ragan.

V rozhovore priblížil, ako vyzerá život ľudí, ktorí sa tejto profesii venujú, ako zabezpečujú bezpečnostné opatrenia samotných kolotočov, ale i to, ako vníma nešťastie, ktoré sa nedávno stalo na retiazkovom kolotoči v českom meste Havířov.
Ako sa človek dostane k tomu, že prevádzkuje kolotoče?
Ja som sa tak narodil. Naša rodina má v tomto biznise 200 ročnú tradíciu. Rodina Nových sú naši predkovia, tí boli prví, ktorí sa tomuto venovali. Dá sa povedať, že všetci prevádzkari kolotočov na Slovensku a v Česku sú nejakým spôsobom rodinne prepojení.
Rodina Nových pôsobí do dnes v Česku. Väčšinou sa v tejto branži všetci poznáme. Zdedil som ten podnik.
Kolotoče robia radosť najmä deťom. Ako vyzeralo vaše detstvo v takomto prostredí?
Mal som hlavne veľa kamarátov (smiech). Je to iný život. Každý týždeň si inde, v inej obce. Putoval som takto s rodičmi. Moja mama dokonca každý týždeň chodila do inej školy.
Ja som chodil už len do jednej, ale mama takto striedala školy. Strýkove deti, ktoré jazdia na Považie, tiež striedajú tri, alebo štyri školy. Ja som po vyučovaní vždy sadol na autobus a išiel som za rodičmi tam, kde práve mali rozložené kolotoče.
V rozhovore sa okrem iného dočítate
- Ako vyzeralo jeho detstvo medzi kolotočmi?
- Kam najďalej vďaka kolotočom vycestoval?
- Že všetci prevádzkari kolotočov na Slovensku a v Čechách sú rodinne prepojení.
- Čo je to "kolotočársky jazyk" a či sa ešte dnes používa?
- Prečo sa podľa neho stalo nešťastie na kolotoči v Havířove?
- Či je jeho práca zároveň aj životný štýl?
- Ako prebieha bezpečnostná kontrola kolotočov?
- Ako často ju vykonávajú?
- Či sa stávajú kolotočové nehody často?
- Či mávajú ľudia voči ich práci predsudky?
- Ako fungovali kolotoče, ktoré mali jeho predkovia?
Tak ste asi, ale nechodili do nejakých ďalekých destinácií.
Ale hej. Boli sme s kolotočmi aj v Rusku, boli sme aj na Ukrajine. Je pravda, že teraz už jazdíme hlavne v okrese Topoľčany, Bánovce nad Bebravou. Nič ďaleko. Sem tam chodíme aj do Považskej Bystrice, alebo do Žiliny, ďaleké trasy už nerobíme. Keď sme boli s kolotočmi v Rusku, tak vtedy som mal ešte desať rokov.
Kedy ste prebrali rodinný podnik?
Pravdupovediac sa kolotočom naplno venujem od 15 rokov. Dovtedy to bol len taký koníček a tešili sme sa, že môžeme s kolotočmi chodiť.
Spomínali ste, že sa prevádzkovanie kolotočov u vás dedí z generácie na generáciu. Vy sám už máte partnerku aj deti. Ako to vnímajú?