BOŠÁCA. Rodák z Bošáce bol skvelý etnograf, zberateľ zvykov, osudov a tradícií Bošáckej doliny, technológ, strojár, divadelník, šachista či milovník vážnej hudby.
Ale aj volejbalista, pestovateľ kaktusov, hubár či výborný interpret rozprávok. Počas posledných dvadsiatich rokov života širokospektrálne a netradičným spôsobom zachytil život vo svojom rodisku. Pútavý a nezvyčajný pohľad v podobe množstva rukopisných zápiskov by sa mal po sto rokoch od narodenia jeho autora pretaviť postupne do knižnej podoby. Jeho dielo dokumentuje od 13. augusta aj aktuálna výstava Peter Dzurák a jeho vášeň v priestoroch obecného úradu.
Majsterka Slovenska v parkúre: S kobylkou sme jedno telo a jedna duša Čítajte Peter Dzurák – Bošáčan celým srdcom
Od 13. augusta zároveň pripomína rozsiahlu etnografickú činnosť Petra Dzuráka aj pamätná tabuľa na obecnom úrade, ktorú spolu s dcérami etnografa – Ľudmilou Kiššovou a Darinou Čomorovou slávnostne odhalila jeho pravnučka Tereza Vandlíková. „Bol Bošáčan každým dychom, hoci žil od roku 1959 v Novom Mesta nad Váhom. Sadol na autobus a len čo z neho vyletel, už brázdil Bošácku dolinu.
Chodil z domu do domu, vypytoval sa, zapisoval. Najprv po rodine, po priateľoch a dobrých známych, neskôr systematicky podľa vopred zvoleného plánu,“ uviedol v minulosti publicista Ján Jurák. Regionálneho etnografa Petra Dzuráka zaujímalo naozaj všetko. Ako ľudia žili, rozprávali, ako sa zoznamovali, ženili, vydávali. Ako pracovali doma, ako hrdlačili na majeroch či v cudzine.
