BOŠÁCA/NOVÁ BOŠÁCA. Voda z rozvodnenej Bošáčky sa presne pred polstoročím vylievala z okien rodinných domov, devastovala majetok obyvateľov v izbách, dvoroch i záhradách, ničila cesty, postupne zalievala všetky priestory v obci a napokon strhla i most.
Bošáčka i ďalšie potôčiky priniesli 29. júla 1972 ľuďom z Bošáckej doliny obrovskú skazu. Miliónové škody odstraňovali obyvatelia v spolupráci so štábom civilnej ochrany, armádou, hasičmi i traktoristami zo Štátneho majetku. Po opadnutí vody ostali obyvateľom Bošáce i Novej Bošáce len oči pre plač. Izby v domoch i vonkajšie priestory obce ostali pod nánosom bahna.
Posledné zachránené oblečenie a veci sušili obyvatelia na plotoch. Dagmar Petrušová mala vtedy dvanásť rokov a obraz apokalypsy z obce, v ktorej od detstva žila, jej zostal do posledného detailu doteraz. Na najväčšiu povodeň v histórii Bošáce a Novej Bošáce sa nedá zabudnúť.
Zubár: Mnohí mladí zuby múdrosti vôbec nemajú. V budúcnosti o ne prídeme úplne Čítajte Dlhotrvajúce sucho vystriedali búrky
Júlové slnko vyhrievalo bošácky región v roku 1972 dlhodobo pálivými lúčmi.
„Veľké horúčavy náhle prestali a 26. júla 1972 začalo tak silno pršať, že vrchné vrstvy zeme sa rýchlo nasýtili vodou i napriek tomu, že predtým bolo dlhotrvajúce sucho. Sila dažďa sa stupňovala až do prietrže mračien. Potočné vody sa valili zo svahov Grúňa, Dubovej, Bescinného. Veľké množstvo vody sa rútilo z osady Španie. Všetko sa vlievalo do toku Bošáčky,“ uviedol v monografii Nová Bošáca, roky 1950 - 2000 jej spoluautor Pavel Kravarčík.
Voda z potoka sa už onedlho dotýkala mostov a veľmi rýchlo opúšťala svoje koryto. Jej ničivú a nezvládnuteľnú silu už len obyvatelia obcí so zúfalým pohľadom sledovali.
