Dubnické múzeum sa snaží svoje exponáty priblížiť aj sluchovo a zrakovo znevýhodneným návštevníkom. V ostatnom období vo svojich priestoroch nainštalovali reliéfne prevedenie niektorých vystavených prvkov, ktoré môžu dotykom preskúmať nevidiaci, pre nepočujúcich je k dispozícii virtuálny video-sprievodca, ktorého si môžu aktivovať skenovaním QR kódov na stenách múzea.
O novinkách, najvzácnejších exponátoch a budúcich plánoch múzea bližšie porozprávala Monika Schwandtnerová, riaditeľka Dubnického múzea, ktorá zároveň nedávno získala za svoju prácu prestížne ocenenie Zväz múzeí a galérií.

Akým spôsobom ste doplnili vašu expozíciu aj o prvky pre nevidiacich a nepočujúcich?
Vytvorili sme ich v rámci projektu Univerzálne prvky, ktorý nám potvrdilo Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky.
To bolo ešte v roku 2020. Po celom múzeu sme rozmiestnili a nainštalovali NFC kódy a plastické reliéfy, doplnené o audio-komentár. Pre nepočujúcich sme nainštalovali virtuálneho sprievodcu tiež dostupného cez NFC kódy. Ten si môžu naskenovať mobilným telefónom a vypočuť si zvukovú nahrávku, alebo pozrieť video s tlmočením do znakovej reči.
Niektoré vybrané predmety, ktoré sa v expozícii nachádzajú, sme dali vytvoriť v Slovenskej knižnici pre nepočujúcich Mateja Gavendu v Levoči, ako reliéfne obrázky s popismi v Braillovom písme.
Tento projekt vychádza z konferencie Múzeá a galérie bez bariér. Tie sme v minulosti zrealizovali už tri. Na týchto konferenciách sa stretávajú múzejníci, architekti a zhotovitelia, ktorí v tejto sfére pracujú a konkrétne znevýhodnené osoby, ktoré dávajú podnety k tomu, ako sa dajú zlepšiť priestory v galériách.
Na čo ste sa v tomto projekte najmä zamerali?
V projekte Univerzálne prvky sme sa zamerali na tú univerzálnosť, tým, že tie prvky sú použiteľné i pre bežných návštevníkov, lebo každý si rád niečo ohmatá, alebo si vypočuje, keď má možnosť. Je to zaujímavé aj pre deti, v rámci školských prehliadok.
Čoho konkrétne sa môžu návštevníci „dotknúť“?