HRANICKÁ PROPAST. Tajomná, dych vyrážajúca, nebezpečná a neodolateľná. Taká je Hranická priepasť zatopená Hranickým jazierkom v blízkosti miest Teplice nad Bečvou a Hranice v Olomouckom kraji. O dosiahnutie jej dna sa dlhé roky neúspešne pokúša človek i najmodernejšia technika vrátane robotov.
Jedno je však isté.
Od 27. septembra 2016 je Hranická priepasť, zaliata jazierkom, s hĺbkou 404 metrov najhlbšou zatopenou priepasťou na svete.
Práve v tento deň dosiahol robot Gralmarine hĺbku 404 metrov a ďalej pokračovať nemohol. Kábel, ktorý ho spájal so speleológmi na hladine, bol už prikrátky. Poďte sa spolu s Michalom Gubom, predsedom Českej speleologickej spoločnosti ZO 7-02 Hranický kras, pozrieť do tajomných a hlbokých útrob Zeme, v ktorých na vás čaká absolútne ticho takmer bez akéhokoľvek života, nepreniknuteľná tma, množstvo záhadných chodieb a úzkych štrbín, ale aj niekoľko suchých priestorov, podmanivá krasová výzdoba a smrteľne nebezpečné nástrahy na každom centimetri ponoru.
Pre Michala Gubu sa stala Hranická priepasť doslova druhým srdcom. Dokonale ju osobne pozná do hĺbky vody 120 metrov. Priepasť, ktorá začína pohľadom bežného človeka z výšin do suchej časti hlbokej 69, 5 metra, zaliatej maličkým romantickým jazierkom s nádychom zelenkavej farby.
A potom sa to začne. Pod hladinou jazierka sa po 50 metroch dostanete do priestoru Zubatica, z ktorého môžete pokračovať do prvej obrovskej „studne“ v hĺbkach 70 až 200 metrov.
A keď si myslíte, že už vás čaká iba obrovský, minerálnou vodou zatopený priestor a vytúžené dno, príde ešte nebezpečnejšia, ďalšia zúžená reštrikcia.
Úzke zatopené hrdlo vo veľkých priestoroch. Mikádo je štrbina, ktorou pokračujete do ďalších hlbokých útrob Zeme. Áno, až sem sa dostal človek. Poľský potápač Krzysztof Starnawski počas 16-hodinového ponoru dosiahol v roku 2015 hĺbku 265 metrov a zastavil sa až na hranici života a smrti.
Dno napokon nedosiahol ani o rok neskôr s dosiahnutou hĺbkou 404 metrov podvodný robot Gralmarine a my už môžeme iba v najodvážnejšej fantázii rozmýšľať, čo sa v najhlbšej zatopenej priepasti sveta odohráva v nepreniknutej tme ďalej. Ale dajme slovo už Michalovi Gubovi.
Gynekológ: S vírusom HPV sa stretne väčšina žien. Nemajú však vôľu sa proti nemu očkovať Čítajte Ako táto najhlbšia zatopená priepasť na svete vlastne vznikla?
Vznikla hydrotermálnym krasovým procesom. Jej priestory vznikali netypicky – smerom zdola nahor. Krasovým činiteľom nebola voda, ale vlažná uhličitá minerálka, výrazne nasýtená oxidom uhličitým.
Táto agresívna kyselka, vystupujúca z hlbokých puklín, postupne zospodu rozpúšťala vápencový masív. Vo vápenci vyleptala takú dutinu, že došlo k zrúteniu stropu a k otvoreniu dutiny na povrch.
Výsledkom takéhoto spôsobu vzniku priepasti je aj jej extrémna hĺbka iba ťažko predstaviteľných hodnôt. Celkové zmeranie hĺbky, ak bude vôbec niekedy možné, je otázkou ďalekej budúcnosti. Môže tu byť aj pokračujúca hĺbka niekoľko kilometrov.
V roku 2016 ste sa dostali s robotom do hĺbky 404 metrov a český potápač David Čani do hĺbky 180 metrov, čo bol národný rekord v tejto lokalite. Poliak Starnawski dosiahol ponor doslova za hranicou ľudských možností – 265 metrov v roku 2015. Odvtedy nastal hĺbkový útlm. Prečo?
Po dosiahnutí hĺbky 404 metrov s robotom sa nám dlhodobo nepodarilo zohnať robota, ktorý by bol túto hĺbku schopný prekonať. Mali sme roboty, ktoré by sa mohli pohybovať do hĺbky tristo metrov. Zháňali sme robota pre hĺbku 600 – 700 metrov.
Ale k takejto méte treba aspoň jeden kilometer dlhý spojovací kábel. Keď sme zdolali 404 metrov, spotrebovali sme 550 metrov káblov. V strednej Európe zohnať finančne dostupného robota je obrovský problém. Ceny robotov do týchto hĺbok sa pohybujú od jedného milióna Kč nahor. My sme neziskovka a celý výskum si hradíme zo svojho rozpočtu. V roku 2021 sme vykonali výskum – odbery vzoriek pre pracovníkov Mendelovej univerzity z Brna – profesora RNDr. Ivo Pavlíka a docenta Mgr. Milana Geršla, PhD., za ktoré sme dostali zaplatených 160 000 Kč.
Ako je vlastne podvodný robot s káblom prepojený s ľuďmi nad hladinou?
Využívame dva systémy. Jeden podvodný robot je napájaný energiou z hladiny. Napájací kábel má priemer od 2,5 cm do 4 cm. Energiu a akékoľvek ovládanie dostáva z priestorov nad hladinou.
Je tam vysoké napätie až 600 voltov. Jeho výhodou je to, že ráno o siedmej začneme robiť, skončíme poobede o tretej. Vypneme robot a z hĺbky ho vyťahovať nemusíme. Nechá sa tam a na druhý deň pokračujeme. Nevýhodou je hrúbka kábla. Ak sú tam ostré hrany a miesta, kde sa môže lámať, tak je tam veľký odpor pri trení kábla a robot nie je kábel schopný utiahnuť.
