Článok pokračuje pod video reklamou
Jaskyniar Lukáš Kubičina sa spoznávaniu podzemia venuje od svojho predškolského veku. Dnes je vedúcim jaskyniarskej Oblastnej skupiny Čachtice a zároveň vynikajúcim fotografom podzemných priestorov. V rozhovore priblížil, ako veľmi je v jaskyniach citeľná zmena klímy, aj to, že strach z jaskýň v deťoch často bezdôvodne vyvolajú ich rodičia.
Čachtický kras laikom asi veľa nehovorí, no pre vás je jeho podzemie takpovediac druhým domovom. Čím je unikátny?
Jeho súčasťou je naša srdcovka Čachtická jaskyňa, známa od jej objavu v roku 1956. Objav je pripísaný skupine okolo Jána Majka, ktorý bol poverený objavovaním slovenských jaskýň s potenciálom ich sprístupnenia verejnosti. Jaskyniari vtedy objavili stovky metrov chodieb, mali dokonca vymyslený aj projekt, podľa ktorého bude do nej jazdiť vláčik. Keďže je jaskyňa veľmi členitá, zámer sa nakoniec nezrealizoval. Museli by sa raziť tunely a jaskyňa by tým utrpela, osobne si to neviem predstaviť.
Nenápadnú hradnú zrúcaninu poznajú aj v zahraničí. Na Slovensku vyhráva ceny Čítajte V akom stave je dnes?
V rovnakom ako v tej dobe. Bola ale desaťročia odomknutá a chodili tam ľudia. Vo vstupných častiach vidno, že niektoré kvaple polámali. Keď ale zájdeme do odbočiek, priepastí a rebríkov, je v podobe spred desiatok rokov.
V článku sa dočítate aj:
- Je na Slovensku potenciál sprístupniť pre verejnosť ďalšie jaskyne?
- Ktorú slovenskú jaskyňu označuje Lukáš Kubičina za ukážkovú v rámci ekologického prístupu k jej prevádzkovaniu pre turistov?
- Aký je záujem detí o jaskyniarstvo?
- Ak mám strach zo stiesnených priestorov a považujem sa za klaustrofobika, vylučuje ma to z kandidátskej listiny budúceho jaskyniara?
- Ktoré jaskyne sú prínosné pre zdravie?
- Je komunita slovenských jaskyniarov súdržná?
- Prečo treba na zhotovenie jednej snímky v jaskyni hneď niekoľko ľudí?
- a mnoho ďalšieho...
Klimatická zmena je realitou, nedostatok vody pociťujeme na mnohých miestach na Slovensku. Je úbytok vody citeľný aj v jaskyniach?
Mnoho ľudí si neuvedomuje, že všetka voda, ktorú pijeme, preteká podzemím, a to si musíme vážiť. Možno do pár rokov či desaťročí nebude… V jaskyniach vidíme, že je to obrovský problém. Ako chlapec som z Čachtickej jaskyne vychádzal doslova premočený do nitky. Keď ňou prechádzame dnes, práši sa za nami. Jaskyňa vysychá. Do jaskýň chodím desaťročia a pri tých, ktoré navštevujem každoročne, citlivo vnímam, ako sa menia. Zrazu tie chodby, kde sme chodili štvornožky vo vode, sú suché, a to môže pršať a snežiť, koľko chce. Spodné vody klesajú. V jaskyni Hladový prameň fungoval kolobeh vody v sedemročných intervaloch. Sedem rokov tiekla von a sedem rokov bola jaskyňa suchá. Dnes je to chaotické – tečie desať mesiacov, potom sa stratí, potom vystúpa.
