Rekonštruovaná zrúcanina hradu Uhrovec, skrytá v kopcoch Strážovských vrchov, láka čoraz viac turistov. Národná kultúrna pamiatka, ktorou neskororománsky hrad z 13. storočia je, patrí k najhodnotnejším slovenským hradom. Je výnimočný čitateľnými románskymi, renesančnými a gotickými prestavbami, ako napríklad aj unikátnou kaplnkou, v ktorej pred zhruba 20 rokmi objavili gotickú nástennú maľbu, aká na Slovensku nemá konkurenciu.
Návštevníci sa na hrad dostanú najjednoduchšie z obce Uhrovské Podhradie, zhruba 45-minútovú pešiu túru zvládnu aj rodiny s deťmi. Prístupný je celoročne, vstup do priestorov pamiatky je bezplatný, čím sa oproti väčšine hradov odlišuje. „Chceme, aby aj najchudobnejší človek mal na Uhrovec prístup. Veď keď sme sem prišli my prvýkrát, taktiež od nás nikto nič nechcel,“ vysvetlil predseda Občianskeho združenia Hrad Uhrovec Martin Varga.
Ako tvrdí, pamiatku čaká veľká architektonická štúdia, ktorá zodpovie otázku, akým smerom sa obnova horného hradu v budúcnosti poberie. Pomôcť môže aj široká verejnosť. Ako? Aj o tom v rozhovore porozprával Martin Varga.
Na Slovensku sa ľudia vedia spojiť aj pre najmenšiu zrúcaninu, v Rakúsku nie, hovorí "lovec hradov" Čítajte Hrad sa dočkal mediálnej pozornosti v minulom roku, keď ste sa uchádzali o hlasy ľudí v súťaži o grant na záchranu gotických fresiek v kaplnke. Tento rok sa do popredia opätovne dostala zrekonštruovaná hospodárska budova vďaka zisku titulu Kultúrna pamiatka roka - Fénix. Aké máte pocity?
V prvom rade sme túžili po obnovenej hospodárskej budove. Ocenenia sú pre nás akoby potvrdením toho, že sme to robili správne a kvalitne. Aj keď sme v rámci ‘Fénixa‘ nezískali cenu verejnosti, získali sme ocenenie za výnimočný počin záchrany národnej kultúrnej pamiatky, čo bolo aj honorované sumou 10-tisíc eur. Tie vynaložíme na záchranné práce na hrade.
Hrad ako pomyselný fénix postupne vstáva z popola, dostáva sa vám tak viac priestoru v médiách. Pomáha to v niečom?
Medializácia vždy prispeje k návštevnosti. Ľudia si u nás utvrdia, že práce majú zmysel a veľmi teší aj fakt, že náš prístup k pamiatke pozitívne vníma odborná verejnosť.
Čo o hradnej zrúcanine (možno) neviete:
Hrad začal stavať krátko po vpáde Mongolov v roku 1241 trenčiansky župan Báš.
Počas stredoveku a novoveku sa označenie hradu nemenilo, v listinách sa spomína ako Vgroug, Ugroug, Grogh a Ugróc. V českej listine sa označuje ako Uhrowecz.
Zrúcanina vďaka zachovanosti v sebe skrýva cenné informácie o svojom vývoji a architektonických premenách.
Prebehlo tu niekoľko archeologických výskumov, zaujímavosťou je objavenie miniatúrnych renesančných slonovinových vreckových slnečných hodín s kompasom zo 16. storočia.
Hrad vypálili v roku 1848, odvtedy sa označuje ako hradná zrúcanina.
Prvú fotografiu hradu zhotovil v roku 1890 trenčiansky fotograf Max Stern.
Pred začiatkom obnovy hradu bol vypracovaný projekt jeho záchrany s cieľom spomaliť jeho degradáciu. Dobrovoľníci si stanovili metodický prístup, ktorý kladie dôraz na využívanie tradičných stavebných techník a technológii pri maximálnom zhodnotení stavebného materiálu, ktorý sa na hrade nachádza.
Z pohľadu umelecko-historickej hodnoty je najcennejším objektom hradu románska kaplnka.
Obnova hospodárskej budovy hradu získala prestížne ocenenie v 15. ročníku súťaže Kultúrna pamiatka roka – Fénix za výnimočný počin záchrany národnej kultúrnej pamiatky. Cena bola udelená za vysokoodborný a profesionálny prístup pri záchrane, sanácii a sprístupnení hradných ruín, najmä hospodárskej budovy.
Zdroj: ES, publikácia Sprievodca po zrúcanine hradu Uhrovec
A ako pomáha zapojenie sa do súťaží či grantov?
Zapojenie sa do – nazvime si to – do súťaže poukazuje na fakt, že si veríme a že sme overeným a relevantným partnerom pre verejný sektor. Ten dnes vie, že keď zverí peniaze do nášho projektu, pomôže tak rozšíriť vedomosti verejnosti, podporí tradičnú technológiu murovania vápennými technológiami a prispeje tak k záchrane a obnove pamiatky. Každopádne, ocenenia a peniaze nie sú všetko. Bez siete dobrovoľníkov, nadšencov a podporovateľov by to nešlo.
Ďalej sa dočítate:
- Aké práce sú naplánované na zrúcanine v tomto roku?
- Čo je cieľom usporiadať v hradnej kaplnke?
- Prečo OZ-ko nevyberá na zrúcaninu žiadne vstupné?
- Kde a za akých podmienok je možné na hrade prespať?
- Na čele občianskeho združenia je Martin Varga od roku 2015, prednedávnom ale oznámil, že sa postu predsedu vzdáva. Z akých dôvodov?
Obnovu hospodárskej budovy dávajú slovenskí odborníci za príklad v rámci citlivého prístupu k pamiatke. Všimli si vás za tento prístup aj v zahraničí?
