Niektoré kombinácie liekov môžu poškodiť svaly i obličky. Lekárnička radí, čomu sa vyvarovať Čítajte Trenčianska metalová kapela Depresy v týchto dňoch vydáva svoj prvý dlho-hrajúci album po takmer 13-tich rokoch. Za svoju viac ako tridsaťročnú kariéru odohrali stovky koncertov doma i v zahraničí, napriek tomu si ich gitarista Roman Špatný myslí, že najlepšie roky má kapela ešte stále pred sebou. V rozhovore bližšie porozprával o tom, prečo sa k novej nahrávke odhodlávali tak dlho, či terajšiu zostavu kapely považuje za najsilnejšiu, do ktorej krajiny by ešte chcel ísť koncertovať, ale aj o tom, ako vníma, že ich hudbu v minulosti komentoval aj Maťo Ďurinda.
V rozhovore sa okrem iného dočítate
- Prečo nahrali nový album až po viac ako dekáde?
- Aké nastali v kapele personálne zmeny?
- Ako vníma, že ich hudbu hodnotil aj Maťo Ďurinda?
- V ktorých krajinách koncertovali?
- Či sa im podarilo koncertovať aj počas pandémie?
- V ktorých by ešte chceli koncertovať?
- Či nový album príde skôr, ako ten súčasný?
- Či premýšľa nad tým, že by s hudbou skončil?
S kapelou Depresy práve vydávate nový album „Psycold“. Koľko rokov ste nevydali dlho-hrajúcu nahrávku?
Je to 13 rokov. To je veľmi dlhá doba. Žiaľ, ten proces sa nedá urýchliť. Mali sme aj nejaké personálne zmeny v kapele. Trvalo to tak dlho aj preto, lebo sme si nevedeli jednoznačne uzrejmiť, akou cestou sa chceme vydať. Ja som mal nejakú predstavu, Elevo (bývalý bubeník, pozn. red.) mal inú predstavu.
Tri roky sme prešľapovali na mieste, mali sme hotové nejaké pesničky, z ktorých mal vzniknúť nový album. Skončilo to, ale na tých predstavách o tom, kam by to malo smerovať. Ja mám skôr progresívne predstavy, aj v rámci hrania na gitaru sa nerád držím žánrových mantinelov.
Nebránim sa žánrovým presahom, idem tomu na pred. Nechcem robiť rovnaké albumy, ako bol „A Grand Magnificence“, alebo „Sighting“. To odo mňa nemôže nikto chcieť. Bývalý bubeník to tak chcel. Ja sa nechcem dvakrát ponoriť do tej istej rieky. Rieka tečie.
Bola teda výmena bubeníka spúšťačom toho, že sa vám nakoniec podarilo po toľkých rokoch nahrať nový album?
Úplne. Ľuboš „Hoyas“ Dúcky je brat. On bol vždy fanúšik Depresy a to, že začal s nami hrávať ma nakoplo. On nie je vyložene technický bubeník, ale dá si vysvetliť.
Keď mu poviem, že zahraj to prosím ťa takto, alebo takto, on to tak zahrá. Nepotrebuje o tom diskutovať.
Priblížte nám váš nový album. Čím je možno iný, od vašich predošlých vydaní?
Je značne progresívny v tom smere, že sme značne začali využívať akustické prvky. Cítim to tak, že chceme robiť akordovú muziku.
Nie som vyslovene riffový muzikant. Som melodický muzikant. Melódia sa nedá zasadiť do vyložene riffových skladieb, to sa dá iba v čistých akordoch.
Maťo Ďurinda z Tublatanky pred niekoľkými rokmi komentoval pozitívne na Rádiu_FM aj vašu hudbu. Spomínate si na to?
