Prešiel celú súťaž bez peripetií s vyhadzovom, napokon však zostal iba kúsok od hlavnej výhry – kufríka s dvomi miliónmi. „Najlepší z našich reality šou vypadávajú vždy tretí,“ hodnotí koniec svojho účinkovania a pobytu na Pereši. Je presvedčený, že o víťazstvo ho obral jeden nešťastný výrok na adresu Nory.
Ako si na celé účinkovanie spomínate? Ako to všetko začalo?
Prihlásil som sa z recesie, telefonicky, mailom a pre istotu som to poslal aj poštou. Silným faktorom boli aj tie 2 milióny. Nikto mi neveril, kamaráti ma poznali ako človeka, ktorý sa rád baví. Všetci si mysleli, že si robím srandu. Moje prihlášky nezabrali, nepozvali ma, tak som sa musel na kasting natlačiť. Keď sme vypisovali novú prihlášku, pretože už výber ľudí bol uzatvorený, povedal som vetu, ktorá ma posunula ďalej: doteraz som robil šaša zadarmo, teraz chcem za peniaze.
Boli ste známy účinkovaním na každom kastingu, v Ružomberku, Bratislave. Mojsej sa vyjadril, že keď chodíte toľkokrát, prídete ešte raz. Do Košíc.
O tejto vete Braňa som vtedy nevedel. Kastingy som stále bral ako recesiu. Už keď som prišiel do Ružomberka, všetci si mysleli, že patrím k Markíze. Mali sme vlastnú kameru, natáčali sme. Mal som tričko s nápisom: Ja som ten pravý. Na druhom kastingu som bol už zapísaný, a nebol som tam ticho. Ja mám hlas taký, aký mám. Poznal ma aj Andy Kraus, ktorý s nami sedel v kóji, kde sme nakrúcali vyjadrenia na kameru. Jeho úlohou bolo upozorniť Mojsejovcov na nejaké zaujímavé typy. „Nie je ti to trápne takto sa tu tlačiť?“ spýtal sa ma vtedy. Prečo by to malo byť? Veď ide o 2 milióny.
Kedy vznikol nápad s koňom?
Keď som nepochodil na oboch kastingoch a kamaráta, ktorý sa napokon prihlásil so mnou, vybrali do prvej stovky, musel som vymyslieť niečo, čo by ich zaujalo. Vtedy sa zrodila myšlienka, že prídem na koni, lebo kamarát tam niečo splietal o Winetouovi. Na koni si ma všimnú, ale musí tam byť ešte niečo. Keď tam bude tma, tak tam musí niečo blikať. A už bol na svete maják, do vrecka išla 12-voltová baterka a blikalo sa.
Nerobila vám problémy polícia, keď ste sa premávali po košickej pešej zóne?
Nebol to žiaden amaterizmus, všetko to bolo vybavené. Policajti nemohli nič namietať, pretože som mal vstup na námestie a pešiu zónu a prejazd s koňom po trase asi kilometer dlhej povolený. Vybaviť to bola komédia, to je na knihu. Ale povedal som si, že mi to stojí za to.
Kde ste zohnali koňa?
Kôň bola najväčšia katastrofa. Trenčan, ktorý v Košiciach nikoho nepozná, ako môže zohnať koňa? Išlo to cez strašne veľa ľudí.
Prischla vám prezývka Papuľa. Kto vás takto otituloval?
Prezývku Papuľa mi dala slečna z Nitry, ktorú prezývali Barbie. Bola jednou zo súťažiacich a vymyslela to na kastingu v Košiciach, kde mi stále hovorila papuľa sem, papuľa tam. Do dotazníka som uviedol, že nemám vlastnú prezývku, že sa volám Mário a chcem, aby ma volali normálnym menom. Ešte v kempe ma tak nikto nevolal. Až potom odštartovali prezývky. Myslím, že je veľmi výstižná, takže som nemal problémy stotožniť sa s ňou.
Keď vás vybrali v Košiciach, ešte ste sa stále bavili, alebo už ste situáciu začali brať vážne?
Najprv som chcel postúpiť aspoň do stovky, potom sa mi to zdalo málo. S jedlom rastie chuť. Keď som postúpil medzi 50-tich, začalo sa mi rýchlo dariť. Cez nadávacie kolo nepostúpili tí, ktorí Mojsejovi nadávali. Ja som si povedal, že ho nepoznám a nemám prečo mu nadávať. A postúpil som.
A ocitli ste sa vo finálovej 12-tke. Pre divákov sa výber finalistov mohol zdať zámerný, všetci mali za sebou ťažký životný príbeh, boli nositeľmi nejakého typu?
Nazval by som to trošku ináč. Dramaturgička, ktorá spracovávala program, mala v hlave scenár a my dvanásti sme slúžili ako herci. Rozhodli, z toho urobíme takéhoto a toho iného. Záznam z celého týždňa bol iba hodinový a spravidla sa venovali jednej problematike. To bolo málo a nemohli ukázať všetkých účinkujúcich. Ja keby som bol práve celý týždeň medový, varil by som, kosil a robil všetko perfektne, za ten týždeň by som raz vybuchol, oni by ma ukázali práve vtedy. Lebo chceli mať zo mňa agresora. To sa im aj podarilo, preto na moju adresu v začiatkoch boli tie negatívne ohlasy. Druhý režisér sa už na to pozeral inými očami. My sme mohli robiť čokoľvek, záležalo na tom, ako sa to nastrihá, akým zámerom to chceli prezentovať.
Ako ste vnímali zásadný zlom v súťaži, keď sa prevalila aféra s hlasovaním?
Škandál veľmi ublížil celej hre. Deklasoval ju. Vytratila sa rivalita, udiali sa veci, ktoré nás, súťažiacich, ovplyvnili. Do finále sa dostali dvaja, ktorí už raz z hry vypadli. Keď sa vrátili, hovorili: možno by som nevypadol. Ja som povedal, že vyhrali náhradníci. Neverím ani poslednému hlasovaniu, aj keď tam sedeli dve notárky.
Zmenili sa podmienky a pravidlá v druhej „očistenej“ časti súťaže?
Čo je to za hru, keď sa v priebehu menia pravidlá? Dali nám podpísať že súhlasíme s novými pravidlami. Pritom s akými, keď táto hra nemala pravidlá. Mojsejovcom bolo jedno, komu dajú peniaze, tak načo ich vracali do hry? Raz boli vyhodení, tak tam nemali čo robiť.
Vy ste neopustili počas celej hry, okrem priamych prenosov, dom na Pereši. Vnímali ste to ako nevýhodu, či výhodu voči súťažiacim, ktorí sa vrátili?
Vypadnutí mali výhodu. Evidentne to bolo vidieť na Starostovi. Aj Rašovi to pomohlo, i keď bol vonku iba 30 hodín. Stihol získať veľa potrebných informácií. Model bol vonku dva týždne, pozrel si svoje vystúpenie, porozprával sa s blízkymi, rodinou. Najmä na ňom bolo vidieť, ako zmenil správanie sa. Mal už nejaké veci vonku rozbehnuté, jemu bolo jedno, či vyhrá alebo nevyhrá. Češka ľutovala hneď, že sa vrátila. Starosta, ten by sa bol vrátil aj posledný týždeň, nie preto, že by chcel vyhrať, ale preto, že jemu každá minúta na televíznej obrazovke prináša veľmi veľa. Chce ísť do politiky a je to veľmi fajn chlap, klobúk dolu.
Čo ste očakávali od výhry?
Bral by som ju ako čerešničku na torte. Už keď som bol tam, chcel som byť známy, medializovaný. Od toho sa chcem odraziť ďalej. Bol som prezentovaný ako človek, ktorý je úprimný a snaží sa byť úprimný.
Viackrát ste sa vyjadrili, že poznáte dôvody, prečo ste skončili tretí.
Ešte počas kastingu som povedal výrok, ktorý ma pripravil o dva milióny. Tá veta ma mohla buď zabiť alebo posilniť. A ona ma zabila. Každý má právo meniť svoj názor na základe faktov. Za svoje názory sa budem biť do krvi, pokiaľ nepríde niekto, kto mi dá tak silné argumenty a presvedčí ma, že sa mýlim. Poviem, prepáč. A niekedy to prepáč je väčšie gesto, chce to viac odvahy a energie ako niekoho uraziť, alebo si stále stáť za svojimi názormi.
Môžete to priblížiť podrobnejšie?
O mojom výroku, na margo Nory, Mojsejovci nevedeli. Dozvedeli sa ho, až keď som bol vo finálovej skupine. Vtedy Nora povedala, že je tu jeden, ktorý sa vyjadril na skrytú kameru, a keby o tom vedela, určite by tam nebol a s tým si to ešte vybavíme. To bolo asi pred dvoma týždňami, ako som odchádzal na Pereš. Brat mi vtedy hovoril, ty si tam zober iba igelitku, ty tam dlhšie nebudeš ako týždeň. Keď ma prvý, druhý, ani tretí týždeň nevyhodili, už som si hovoril, že tu niečo nebude v poriadku. Čakal som, že mi to vráti, vedel som, že je na mňa naštvaná.
Dá sa povedať, že Papuľa doplatil na svoju papuľu?
Verejne som sa Nore ospravedlnil v priamom prenose. Chcelo to veľkú guráž. Na kastingoch boli kamery, videl som ich a bolo mi jasné, že nás natáčajú. Ale človek, ktorý mal pri sebe mikrofón a nahrával nás, o tom by som v živote nepovedal, že patrí k štábu. Vyzeral ako feťák s mastnými vlasmi, ktorý nemá žiadne spôsoby, správanie sa. Otravoval ma pri stole asi 10 minút. Povedal som mu choď preč, vypadni, a potom prišiel s otázkou, či by som sa za dva milióny vyspal s Norou a ja som povedal môj slávny výrok, ktorý ma pripravil o 2 milióny korún.
Ako ste spolunažívali s Mojsejovcami potom na Pereši?
Naše vzťahy boli veľmi dobré. Vedeli sme sa porozprávať, zabaviť sa. Ale stále som mal na pamäti, že Nora asi ťažko bude prehĺtať tú vetu. I keď povedala, že sa spravila hrubá čiara, podvedome som cítil, že to nie je pravda. Nervózny som bol pred každým priamym prenosom, čakal som, kedy príde vyhadzov. Keď sme boli už iba traja, vedel som, že ak nebudem žolíkom, tak ma vyhodí. V hlasovaní som sa zaradil za Rašom, jej výber už bol jasný. Vlastne nepreniesla cez tú hrubú čiaru túto jednu vetu. Neľutujem však ani minútu, ktorú som strávil na Pereši a neľutujem ani jeden výrok, ktorý som povedal. Mrzí ma, že som ju tým výrokom urazil, ale keďže som sa jej ospravedlnil, myslím si, že v rámci hry to mohla prijať.
Podľa reklamy na reláciu vás mali neustále, 24 hodín, snímať kamery. Napokon tomu tak nebolo. Kedy človek prestane vnímať prítomnosť kamier?
Od začiatku sme vedeli, kde sú, a ani som ich nevnímal. Ale boli situácie, keby človek urobil aj niečo iné, ak by tam neboli. Neboli sme snímaní napríklad cestou na live vysielanie, vtedy sa odohrávali zaujímavé situácie. Veľmi veľavravné výmeny názorov, nielen pre divákov, ale i pre samotných aktérov, pre štáb. Keď sme boli zavretí v garáži a nemohli sme behať po dome, tam to medzi nami vrelo. Dvanásť odlišných ľudí, každý úplne iná nátura.
Stali ste sa za necelého pol roka mediálnymi hviezdami. Veľa sa o vás popísalo. Boli články, ktoré vás nejako zvlášť zaujali?
Na Pereši sme boli bez informácií. Aj keď počas hry tam bol jeden týždeň, kedy na nás urobili habaďúru a podhodili nám noviny. Všetci sme mali natiahnuté krky, ale tvárili sme sa, že nečítame. Potom nám Rozboril dal noviny, kde o nás písali. Prečítal som si článok, ako sa ma bojí celý Trenčín, susedia. Bolo to strašné klamstvo. Ľudia, čo ma poznajú, sa na tom museli dobre pobaviť a ostatných nedokážem presvedčiť, že to nie je pravda. Nebudem každého čitateľa navštevovať a presviedčať ho, že to nie je pravda. Brat povedal, že v tom článku bola pravda iba to, že sa volám Mário Hrbas.
Do súťaže ste vložili veľa, nebanujete, že ste sa zúčastnili?
Na svoje pôsobenie v súťaži sa pozerám nielen ako súkromná osoba, ale i ako obchodník. Reklama je v televízii tak drahá, že ak by som chcel byť na obrazovke v lukratívnom vysielacom čase, tak by som si nezaplatil ani jednu päťminútovku. To je pre mňa viac ako vyhrať tie peniaze.
Ako plánujete zúročiť svoju popularitu?
Každý z nás, finalistov, má nejaké plány. Model Paľo možno v modelingu, v hudbe. Ja svoje aktivity smerujem do obchodnej sféry, do reklamy. Mám nejaké ponuky, ale nikde nie je napísané, že hneď prvá ponuka je najlepšia. Môže prísť niečo, čo je lepšie. Nebudem si nikde zatvárať dvere. Možno sa vrátim aj k prevádzkovaniu baru a otvoríme Papuľa pub, kde si budú môcť prísť ľudia so mnou popapuľovať.
Po Mojsejovcoch sa roztrhlo vrece s podobnými reality šou. Láka vás možnosť opäť sa prihlásiť?
Všetky ostatné reality šou sa budú už porovnávať s Mojsejovcami. Aj keď to bol slabý čaj oproti všetkým svetovým reality šou. Čakal som niečo tvrdšie, náročnejšie. Ak by ma neboli vybrali do Mojsejovcov, prihlásil by som sa teraz do Big Brother. Dnes na to pozerám trochu ináč. Ďalšej by som sa zúčastnil, ale už iba v úlohe porotcu alebo moderátora. Ale nikdy nehovor nikdy. Možno by som si išiel skúsiť, z ešte väčšej recesie, či by som prešiel.
Zmenilo vás pôsobenie na Pereši, televízna skúsenosť?
Na túto otázku som už viackrát odpovedal, a musím to uviesť na správnu mieru, nech to aspoň v Trenčíne vedia. Veľa som sa u Mojsejovcov naučil, veľmi veľa vecí budem robiť ináč, ako som doteraz urobil. To neznamená, že všetko, čo som robil, bolo zle. Robil som to dobre, ale chcem to robiť ešte lepšie. Nezmenil som sa ja počas reality šou. Zmenil sa štáb, režisér, strihač, preto vznikol dojem, že som sa zmenil. Ja som zostal rovnaký človek, akým som bol predtým. Možno teraz trochu viac populárny.