Ľudia by prelet ruských lietadiel nepochopili, hovorí organizátor zrušených Tankových dní Laugarício Čítajte Dorota Nvotová je širokej verejnosti známa hlavne ako hudobníčka, herečka alebo príležitostná spisovateľka a novinárka. Od momentu, keď prvýkrát navštívila Nepál, sa však už viac ako desať rokov aktívne venuje aj charitatívnej činnosti a v tejto horskej krajine má pod svojím patronátom približne dve desiatky detí zo sirotinca, ktoré jej hovoria „mama“. Vraví, že na to, aby im zohnala peniaze a sponzorov, využila aj to, že je na Slovensku populárna.
Hoci v súčasnosti sú tieto deti už skoro dospelé, stále sú odkázané na finančnú pomoc sponzorov, keďže väčšina z nich musí doštudovať, aby sa mohli postaviť na vlastné nohy. Podľa jej slov si ľudia neuvedomujú, že získať peniaze pre sedemnásťročného holobriadka je ťažšie, ako nájsť sponzora pre malé bucľaté dieťa s lícami vyštípanými od himalájskej zimy. V rozhovore bližšie porozprávala o tom, prečo sú detské domovy v Nepále biznis, či tam majú deti zo sirotincov väčšiu šancu na lepší život ako iné deti, ale aj o tom, ako viezla humanitárnu pomoc na Ukrajinu, pár týždňov po začiatku vojny.
V rozhovore sa okrem iného dočítate
- Aký bol jej prvý stret s charitou?
- Prečo bola v dospelosti prekvapená, že existuje rasizmus?
- Prečo sú sirotince v Nepále biznis?
- Ako sa momentálne majú deti, ktorým pomáha od roku 2008?
- Prečo majú nepálske deti zo sirotincov vyššiu šancu na lepší život, ako iné deti?
- Či sa plánuje ešte angažovať v rámci charity aj na Slovensku?
- Prečo sa rozhodla navštíviť Ukrajinu krátko po začiatku vojny?
- Aká je podľa nej atmosféra v mestách, v ktorých sa nebojuje?
Aký bol váš prvý stret s charitou?
To bolo ešte pred Nepálom, keď ma sestra zobrala do rómskej osady, bola tam niečo točiť a ja som tam zažila neskutočný zážitok v tom smere, že preboha, oni tam takto žijú, kým my žijeme, ako žijeme.
