Utečenecká kríza je podľa analytika stále na začiatku. Prísť k nám môžu až milióny ľudí z Ukrajiny Čítajte Ukrajinské mesto Buča, v ktorom ruskí vojaci náhodne vraždili miestnych civilných obyvateľov mnohí nazývajú aj novodobá Srebrenica. Posledné dva roky v ňom žila Lilia Šydlovska, ktorú vojna vyhnala do Bánoviec nad Bebravou. Podobné hrôzy, aké zažili obyvatelia mesta Buča, podľa nej ruské vojská vykonali napríklad aj v menšej obci Sedniv, kde podľa svedectiev jej známych došlo aj k zabíjaniu dobytka a ničeniu poľnohospodárskych zásob.
V rozhovore prezradila, ako vyzerala jej cesta z tohto neslávneho mesta, čo cítila, keď videla ulice jej domova posiate mŕtvymi civilistami, ale aj to, ako následky pôsobenia okupantov v Buči vníma jej otec, ktorý bojoval v Afganistane.
V rozhovore sa okrem iného dočítate
- Ako si spomína na začiatok vojny?
- Či sa do Buči plánuje ešte niekedy vrátiť?
- Aké zverstvá ruskej armády zažili jej známi v obci Sedniv?
- Či premýšľa nad tým, čo by sa stalo, keby z mesta Buča odišla neskôr?
- Aké vzťahy má s rodinou, ktorá žije v Rusku?
- Či počas života na Ukrajine pociťovala nejakú formu nenávisti zo strany Ruska?
- Prečo by určite neprežila, keby v Buči zostala dlhšie?
- Či cítila, že sa vojna blíži?
Aká bola vaša cesta z Buči na Slovensko?
Prvé dni vojny mi rodičia volali, aby som prišla za nimi. Oni boli v Černigove, kde som sa narodila a vyrastala. Rozhodli sme sa ale, nech prídu za mnou a spoločne sa rozhodneme, čo spravíme ďalej, že z Buči vyrazíme spoločne. V Buči sme, ale pozorovali vojenské aktivity od prvého dňa, pretože sa nachádza tesne od mesta Hostomeľ, v ktorom boli boje už od prvého dňa.
