Utiekla z Buče. S rodinou v Rusku sme prerušili kontakt. Nedalo sa s nimi hovoriť, vraví Čítajte V polovici marca vydal trenčiansky hudobník, vystupujúci pod pseudonymom Mišák Štramák, svoju prvú sólovú nahrávku. Hoci ho široká verejnosť môže poznať ako gitaristu a speváka punk-rockovej kapely BOX, v prípade mini-albumu „Neviem“ poslucháčom ponúkol štyri melancholické piesne, ktorých ústredným hudobným nástrojom je akustická gitara. Všetky pesničky nahral v netypickom prostredí, v chate bez elektriny, uprostred vinohradu. Prečo zvolil práve toto miesto, ale aj to, ktorým ľuďom venoval poslednú zo štvorice skladieb, prezradil v rozhovore.
V rozhovore sa okrem iného dočítate
- Ako nahrávka vznikala?
- Prečo sa rozhodol ju nahrať uprostred vinohradu?
- Prečo jednu z piesní venoval svojmu strýkovi?
- Ako vníma rozdiel v tom, keď hrá sám a keď hrá s kapelou?
- Aký to bol pre neho pocit, vystúpiť na koncerte pre Ukrajinu?
Poznáme vás hlavne ako člena punk-rockovej kapely BOX. Aká bola vaša cesta k akustickej podobe, ktorú môžeme počuť na vašej novej nahrávke?
Viedlo ma k tomu to, že mi zomrel strýko, po ktorom mi zostalo veľmi veľa gitár. Poslednú, ktorú si kúpil si nestihol ani užiť. Okolo tej gitary sa diala taká zaujímavá vec, že som sa pristihol, že s ňou stále sedím a hrám.
Premýšľal som teda nad tým, že čo mi to chce povedať. Vtedy som bol možno, ako také malé dieťa, ktoré sa učí rozprávať a hľadá spôsob, ako sa vyjadriť, takže zo začiatku som si len tak na nej brnkal. Po niekoľkých stretnutiach s kamarátom Pavlom Chrenčíkom, ktorý mi vlastne túto nahrávku aj nahral, som prišiel na to, akým spôsobom sa môžem na tej akustickej gitare vyjadriť a nájsť taký ten jazyk, že tá muzika zrazu z teba vylezie.
