Mlyny odjakživa ovplyvňovali vzhľad našich obcí. Pri vyslovení slova mlyn sa nám vybaví zaujímavý objekt s veľkým dreveným kolesom v nádhernej scenérii, potok plný pstruhov a večerný žabí koncert. Vysnívané romantické prostredie však v skutočnosti znamenalo miesto tvrdej práce. Mlynári museli byť majstrami mnohých remesiel, pretože veľa vecí si boli nútení opraviť sami.
Dnes mnohí ani netušia, koľko bolo na Súčanke mlynov
Medzi Hornou Súčou a Trenčínom budovali v minulých storočiach mlyny na vodný pohon na pravostrannom prítoku Váhu, potoku Súčanka. Potok, prameniaci v Súčanskej vrchovine (časť Čerešienky), tečie v dĺžke 19,7 km cez obce Horná Súča, Dolná Súča a v Skalke nad Váhom sa vlieva do Váhu.
Medzi ľavostranné prítoky potoka patria Hlboké, Cverenkársky potok a Depšinský potok, medzi pravostranné prítoky Závrská a Biely potok. Viacerí mlynári mali vybudovaný vlastný mlynský náhon so stavidlom, pretože voda, od ktorej boli mlyny závislé, v zimnom období často zamŕzala a v lete jej bol nedostatok.
Mlyny v Hornej Súči
V osadách Hornej Súče stáli v smere toku Súčanky tri mlyny, jeden pod osadou Trnávka a dva na pravostrannom prítoku Súčanky, v Dolnej Závrskej (na Pažiťách) a na Koprivnej (pod Dúbravou). Mlyn na Koprivnej vlastnil Ondrej Koprivňanský Zachara, ktorý žil dlhé roky v Rusku. Tam nadobudol svoje druhé priezvisko Zachara, no hlavne nazbieral mlynárske skúsenosti, ktoré po návrate do Hornej Súče zúročil. Z Ruska si priviezol dynamo a postavil mlyn, kam potom chodili mlieť hlavne chudobnejší ľudia z usadlostí od Mituchov, od Čechov a z osady Dúbrava.
Na príchod prvého vlaku sa Trenčania tešili, ale aj hromžili. Kvôli železnici prišli o svoje kapustné polia Čítajte Priamo v dedine sa mlelo v dvoch väčších mlynoch, ktoré stáli na hornom a na dolnom konci.
