Z provinčnej Myjavy sa za dva roky prepracoval do Dynama Kyjev. Zarábal pol milióna korún mesačne a mal našliapnuté na zaujímavú kariéru. Dnes 39-ročný Tomáš Bruško hrá futbal v drese Kostolného a pracuje v stavebnej firme. To zlé hodil za hlavu a na svet sa pozerá optimistickým pohľadom.
K futbalu vás priviedol kamarát zo sídliska a neskôr i úspešný ligový brankár Peter Solnička. Spomínate si ešte na futbalové začiatky?
Samozrejme. Peťo býval kúsok od mojej babky. Mal som možno päť, či šesť rokov. Ako chlapci sme hrávali medzi panelákmi futbal. On už vtedy obliekal dres Spartaka. Zavolal aj mňa. Mojim prvým trénerom bola dnes už nebohá legenda pán Sadloň.
Nehrali sme vtedy ani krajské ligy, ale okresnú súťaž. Myjava v tých rokoch ešte patrila pod senický okres. Súboje proti Holíču, Šaštínu-Strážam, či Skalici mali náboj.

Pre veľký futbal si vás vyhliadol tréner Peter Gergely. Vraj bol u vás doma a prehováral mamu, aby vás pustila do Dubnice nad Váhom. Sedí to?
Mal som šestnásť rokov a reprezentoval som školu na futbalovom turnaji v Dubnici nad Váhom, kde sa bol pán Gergely pozrieť na mladé futbalové talenty. V tom čase už som hral tretiu ligu za mužov Myjavy na pozícií stredného záložníka.
Po skončení súťažného ročníka za mnou prišiel na kopanice. Akurát sme mali ukončenie sezóny. Ani ho za mnou nepustili. Poviem pravdu, bol som pod obraz Boží. (úsmev)
Šiel preto za rodičmi. Povedal im svoj pohľad na vec a čo všetko mi dokáže klub z Považia ponúknuť. Dubnica bola známa skvelou prácou s mládežou. Takže zo strany rodičov nebol žiadny problém.
Aj toto sa v článku dočítate
- Ako Tomáš Bruško vnímal mesačný plat 10 000 dolárov v Dyname Kyjev?
- O ktorého hráča malo Dynamo prvotný záujem?
- Čo ho vnútorne najviac poznačilo?
- Akým nerestiam sa nevyhol?
- Ako na Ukrajine vnímali trénera Dynama Valerija Lobanovského?
- Kto zahatal jeho pôsobenie v pražskej Sparte?
- Ako vnímal postup s Myjavou do Corgoň ligy?
- Zaoberá sa dnes ešte spomienkami na dobre rozbehnutú kariéru?
V drese Spartaka Dubnica nad Váhom ste odohrali rok a pol. Z chlapca z regionálnej súťaže bol zrazu ligový hráč. Nezatočila sa vám hlava?
V prvom rade som zažil veľkú zmenu. Dovtedy som bol stále s mamou a otcom. Zrazu som prešiel do nového a neznámeho prostredia. Musel som sa rýchlo aklimatizovať. Výhodou bolo, že na internáte bolo viacero chlapcov z rôznych kútov Slovenska a vzájomne sme si dobre rozumeli.