S každodennými pracovnými povinnosťami kronikára ste sa rozlúčili pred siedmimi rokmi. Užívate si dôchodok podľa predstáv? Plánujete oslavu životného jubilea?
Mám pocit, že osemdesiat rokov ubehlo akosi rýchlo. Hlavne, keď je človek v neustálom pohybe, čas nesleduje, len roky automaticky pribúdajú. Zastavujeme sa až pri nejakých mimoriadnych výročiach, ako napríklad teraz. Čo sa týka oslavy, vzhľadom na pandémiu nič veľké neplánujem. Všetko prebehne len v kruhu najbližších príbuzných.
Od učiteľa k školiteľovi
Vyštudovaný pedagóg Jozef Čery sa vypracoval medzi slovenskú kronikársku elitu. Za inovatívny prístup získal viacero ocenení pod hlavičkou Národného osvetového centra, Muzeálnej slovenskej spoločnosti či Matice slovenskej. „Písanie kroník prostredníctvom výpočtovej techniky si postupne osvojili ďalšie obce a mestá. V tejto súvislosti ma pozývali na rôzne konzultácie a besedy. Zároveň som školil kronikárov okresov Trenčín a Galanta,“ doplnil jubilant.
Ako kronikár ste najdôležitejšie udalosti Trenčína zaznamenávali 42 rokov. Ak by ste mali zalistovať vo vlastnej knihe života, čo nachádzate pri spomienkach na detstvo?
Žili sme blízko vojenského okruhu na Sihoti na Golianovej ulici, ktorý sa stal cez vojnu cieľom nepriateľského letectva. Z rozprávania mamy viem, že bombardovanie nás zastihlo na dvore. Otec ma vraj držal na rukách, keď po výbuchu leteckej bomby jeden šrapnel doletel sto metrov až k nám a jemu roztrhol tepláky. Hrávali sme sa pri dome, bicyklovali, kúpali vo Váhu. V zime sme sa korčuľovali na zamrznutej ulici, sánkovali na Brezine, na Vítečke.
Ďalej sa dočítate:
- Kde ako pedagóg pôsobil na začiatku svojej kariéry?
- Ako mu do života zasiahol rok 1968 a aký zámer mu zrušila invázia vojsk Varšavskej zmluvy?
- Za akých okolností odišiel zo školstva?
- S akými osobnosťami sa počas svojej kariéry často stretával?
- V čom mu uľahčil počítač jeho prácu?
Na Vítečke?
To bola horská cesta, ktorá viedla od Čerešňového sadu a ústila pri dome pána
