Na tiesňovú linku mnohokrát ľudia volajú s prosbou o pomoc pri zabuchnutých dverách, nádchy bez ťažkostí, alebo dokonca aj po uštipnutí komárom. Podobné situácie tvoria podľa Aleny Krčovej, hovorkyne Operačného strediska záchrannej zdravotnej služby Slovenskej republiky, viac ako polovicu všetkých telefonátov.
Žena vyrozprávala traumatizujúci zážitok. Muž pred ňou masturboval vo vlaku. Ako sa brániť? Čítajte Túto situáciu by mohol zmeniť nový návrh ministerstva zdravotníctva, ktorý má za cieľ upraviť definíciu neodkladnej zdravotnej starostlivosti. O tom, s akými neobvyklými dôvodmi ľudia na tiesňovú linku volajú, kedy by človek mal služby záchranárov využiť, ale aj o tom, či volajúci zvyknú operátorom linky klamať, porozprávala v rozhovore.
V čom spočíva návrh zmeny, ktorú avizoval rezort zdravotníctva, ako by vám mohol pomôcť?
Podľa predbežnej informácie o pripravovanom právnom predpise chce Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky meniť definíciu neodkladnej zdravotnej starostlivosti, ktorá je žiaľ v súčasnej podobe príliš vágna a všeobecná.
V rozhovore sa okrem iného dočítate
- Koľko percent výjazdov v skutočnosti nepotrebuje pomoc záchrannej služby?
- Či ľudia operátorom tiesňovej linky klamú?
- Kedy by mal človek volať záchrannú službu?
- Aké najneobvyklejšie problémy trápili volajúcich?
- Či už klesol počet covidových výjazdov?
- Ako sa pandémia podpísala pod preťaženosť tiesňovej linky?
Materiál však nie je definitívny, chápeme ho ako úvod do diskusie o budúcnosti záchrannej zdravotnej služby. Systém aktuálne trápi množstvo problémov, jedným z nich je aj preťaženosť tiesňovej linky 155. Množstvo volaní, ktoré k nám jednoducho nepatria.
Dá sa vyčísliť, koľko percent výjazdov v Trenčianskom kraji tvoria tie, ktoré v konečnom dôsledku nepotrebovali zásah záchrannej služby?
Nie. Problém je, že ak operátor vyšle posádku k pacientovi, žiaľ v niektorých
