Rodič často nahrádza klub a zväz. A to nie je dobre, hovorí hokejový agent Peter Neveriš

Svetový šampionát do 20 rokov sa konal v rovnakých kanadských mestách ako pred rokom. Prekvapilo vás, ako organizátori nezvládli vrcholné podujatie IIHF?

V zásade nehrá vážnu rolu, že sa hralo v rovnakých mestách. Samozrejme ma prekvapilo, že na základe skúseností s dohrávaním predchádzajúcej sezóny NHL si organizátori nedokázali vziať ponaučenie a obdobným spôsobom nezabezpečili bubliny aj počas šampionátu.

To, čo sme sa dozvedeli od chlapcov, a z médií ukazovalo, že ochrana pred rizikom nákazy bola žalostná.

Slováci boli pasovaní do role čierneho koňa turnaja. Čo ukázali dve stretnutia, ktoré odohrali proti Američanom a Švédom?

Otázka znie, kto nás do role čierneho koňa pasoval. Či ostatné tímy, média, alebo sme sa do tejto úlohy snažili pasovať sami.

Chlapci predviedli veľmi solídne výkony. Proti Švédom sme boli v mnohých aspektoch a po väčšinu stretnutia lepším tímom. Bohužiaľ, hokej sa hrá na výsledky a v tých sa nám nedarilo.

Ktorí hráči vás zaujali?

Nechcel by som nikoho individuálne vyzdvihovať. Povedal by som, že chlapci, ktorí hrajú v zahraničných súťažiach pôsobili o niečo viac sebavedomejšie. Sú už ostrieľanejší a nútení sa spoliehať bez blízkosti rodiny a priateľov iba sami na seba. Čo v konečnom dôsledku bolo vidieť, aj na dôvere trénerov a neštandardnom čase na ľade, ktorí jednotliví hráči dosahovali.

Vnímali ste, že Slovensko má reálnu šancu na medailu?

Náš tím bol papierovo zostavený dobre. Majstrovstvá sveta sú v zásade o jednom zápase. Napriek tomu, že v základnej skupine sme nemuseli byť výsledkovo úplne úspešní, vo vyraďovacej fáze aj s troškou šťastia mohli zvíťaziť nad silnými súpermi. A možno i získať medailu.

Po šampionáte napísal na sociálnej sieti rozsiahly status brankár Šimon Latkóczy. Ako sa vy osobne staviate k podobným emotívnym prejavom hráčov?