Boli ste úspešným mládežníckym hokejistom Slovenska. Ako prišlo k zmene, keď ste odišli z ľadu a namiesto toho ste v hale naháňali loptičku?
Od piatich rokov som hral hokej za Duklu Trenčín. Darilo sa mi a bol som súčasťou reprezentačného výberu do 18 rokov. Na svetovom šampionáte vo Fínsku v roku 2001 sme v rámci oddychu hrali florbal proti Rusom, ktorého dres vtedy obliekal hviezdny Kovalčuk. Nevedeli sme poriadne, čo sú to tie plastové hokejky a loptičky.

Keď sme o rok ako rodina stavali Na Ostrove športovú halu pre bedminton, dostali sme sa aj k možnosti hrať florbal a pritiahli sme tento krásny šport do Trenčína. Kúpili sme bránky, hokejky a začali organizovať turnaje a mestskú ligu.
Florbal ste začali hrať naplno až ako 22-ročný, čo je pomerne neskoro.
Keď športovec prechádza z podobného športu akým je hokej, dalo sa vtedy pomerne rýchlo prispôsobiť. Je to iné ako keby som išiel z basketbalu k futbalu.
Technika mi nechýbala, ale nebola taká, ako keď hrá dieťa vyslovene iba florbal od piatich rokov.

Prečo ste skončili s hokejom?
Pre problémy s chrbticou. Mám posunutý stavec, ktorý sa mi hýbe o pol centimetra v krížovej oblasti. Pri korčuľovaní mi to vadilo. Otrasy pri florbale mi nerobia problémy. V závere hokejovej kariéry ma seklo natoľko, že som týždeň iba ležal. Udržujem si chrbticu v dobrom stave cvičením.
Prvý raz som bol na elektroliečbe ako ôsmak, postupne sa môj stav zhoršoval.
Kedy prišiel definitívny koniec?
Ako senior som ešte prestúpil do extraligovej Dubnice nad Váhom, ale nedalo sa mi pokračovať. Bolo to smutné obdobie. Venoval som hokeju veľa času. Od piatich rokov som vstával extrémne skoro, absolvoval dvojfázové a niekedy aj trojfázové tréningy. Všetko zlé je na niečo dobré, florbal sa mi stal výbornou alternatívou a baví ma do dnes.
Hral som ho už v závere hokejovej kariéry a plynule som sa mu začal venovať stále viac.
Aké boli vaše florbalové začiatky v Trenčíne?
Vytvoril som u nás v centre mestskú florbalovú ligu. Začínali tri družstvá, neskôr sme sa rozrástli na dvadsať tímov. Z nich následne vznikli dve extraligové mužstvá. Najlepší hráči sa pospájali a Miro Sága založil z tejto mestskej ligy 1. FBC Trenčín.
Keď už sme mali postavenú halu aj my Na ostrove, prišiel za mnou Miro Berec s myšlienkou založiť si vlastný klub. Vytvorili sme M-Šport Salming tím. Po pol roku som preto prestúpil do nášho tímu.
Vy však máte aj úspech v mimoriadne kvalitnej českej extralige. V ktorých mužstvách ste pôsobili?
Aj toto sa v článku dočítate
Dokázal Juraj Matejka po príchode na Slovensko z českej extraligy nájsť v sebe dostatok vnútornej motivácie?
Ako si spomína na dlhoročné pôsobenie v reprezentácií a sparťanské podmienky na reprezentačných akciách?
Ako to bolo s historickým majstrovským titulom a príchodom skvelého gólmana Tomáša Kafku?
Ako vníma budúcnosť florbalu na Slovensku?