TRENČIANSKE STANKOVCE. S vianočným obdobím sa spája množstvo zvykov, ktoré majú zabezpečiť zdravie, šťastie, ale aj bohatstvo v ďalšom roku. V Trenčianskych Stankoviach sa viaceré tradície dedia z generácie na generáciu, a to aj vďaka tamojšiemu folklórnemu súboru Rozvadžan. Jeho člen Ján Sedláček upozorňuje, že príprava na Štedrý deň sa začínala už niekoľko týždňov vopred.
FOTO: V centre Trenčína vyrástol vianočný lesík. Stromčeky vyzdobili deti Čítajte „Na Luciu sa každý odvážny mládenec strojil zhotoviť si stolček – každý deň niečo, a to až do Štedrého dňa. Keď ho mal hotový, skryl si ho pod kabát alebo pod kabanicu a išiel s ním na polnočnú. Keď sa naň v kostole postavil, tak vidiel všetky dedinské bosorky,“ opisuje pôvodné zvyky s tým, že odchod mládenca so stolčekom musel byť rýchly.
„My sme mali do kostola ďaleko, chodili sme do vedľajšej dediny. Keď mládenca bosorky dobehli na krížnych cestách, tak si pomohol tak, že rozsypal mak po cestách a stihol ujsť,“ doplnil.
Dobytok dostal oblátku
V článku sa ďalej dočítate:
- Čím bývali zdobené vianočné stromčeky?
- Čo nesmelo chýbať popri krížiku a sviečke na prestretom štedrovečernom stole?
- Kam chodili na polnočnú omšu ?
Samotný Štedrý deň patril najmä príprave slávnostnej večere. Ženy vtedy nemohli do cudzieho domu vstúpiť ako prvé
