
Hoci sa poézii venovala od detstva, prvú básnickú zbierku vydala tesne pred päťdesiatkou. Zuzana Bridová, rodáčka z Bánoviec nad Bebravou, ide vo svojich básňach s kožou na trh, opiera sa o osobné emócie. Jej tvorbu ocenil aj známy básnik Milan Hodál. O svojej prvej zbierke, ale aj o tom, či chystá pokračovanie prezradila v rozhovore.
V článku sa okrem iného dočítate aj
- Aké boli jej začiatky v rámci poézie?
- Ako vznikala jej prvá básnická zbierka?
- Či pripravuje pokračovanie?
- Ktorých tém sa v básňach dotýka najčastejšie?
Spomínate si na svoju prvú báseň?
Tak tú som napísala keď som mala asi desať rokov a bola o slimákovi, ktorý nešťastnou náhodou prišiel o svoj domček. No a v puberte – štandardné výlevy o láske. Písala som stále a rada. Bola som aj recitátorka. Zúčastňovala som sa rôznych súťaží, unikala som do sveta krásnych slovíčok, básnických zvratov, do inotajov v ktorých bola ukrytá nekonečná láska, či šialený bôľ.
No nie prvoplánovo, ale tak, že som si to musela sama predstaviť, nejako vytušiť, dotvoriť vlastnou fantáziou. Moja fantázia bola a je bezhraničná a ako hovorí jeden mne veľmi blízky človek, neexistuje nič, čo by som si ja nedokázala predstaviť.
V Trenčíne na strednej ma na recitátorské súťaže pripravoval pán Ivo Veliký a to bol pojem. Dokonca som hrávala aj v divadle. Bolo to divadlo poézie, volalo sa Chameleón a viedla ho Zuzka Šubová.