Záväzky voči hráčom máme vysporiadané v plnej miere aj napriek pandemickej situácii, hovorí Miloš Radosa

Blíži sa koniec kalendárneho roka a je odohraná polovica sezóny. Vymenili ste trénera, ukončili ste spoluprácu s Mikyskom. Ako hodnotíte súčasné postavenie trenčianskej Dukly?

S výsledkami určite spokojní nie sme, ale ja sa pokúsim odpovedať trošku komplexnejšie. Ak mám byť úprimný, mňa ešte viac ako súčasné postavenie HK Dukla trápi perspektíva športu a hlavne hokeja na Slovensku v súčasnej celospoločenskej situácii, ktorá s HK Duklou úplne súvisí.

Napísali sme Napísali sme Chvíľku som sedel, točila sa mi hlava. Povedal som si, že to nie je ani možné, spomínal si na momenty v šatni Krajč Čítajte 

Viac ma trápi klesajúci záujem fanúšikov, ktorý bolo cítiť začiatkom sezóny a v súčasnosti nemožnosť ich účasti na zápasoch, pri ktorých pre nás funkcionárov a hráčov má robiť šport zmysel.

Klamne sa domnievame, že je to len na Slovensku. Je to celosvetový problém. Keď sledujeme takmer plné futbalové štadióny napríklad v Nemecku, realita je iná a to pokles návštevnosti o 35 percent v porovnaní s obdobím pred pandémiou.

Nastupoval som do pozície predsedu predstavenstva s optimizmom vlani v septembri a s očakávaním, že minulá sezóna bude poslednou problematickou z hľadiska pandemických obmedzení. Realita je omnoho horšia. V praxi už tretiu sezónu funguje extraliga v provizóriu a finančne poddimenzovaná.

Napísali sme Napísali sme Je to skvelý chlapík. Do kabíny prinesie pokoj, hovorí o Lehterovi jeho predchodca Pardavý Čítajte 

Stačí si pozrieť štatistiky návštevnosti v predchádzajúcich ročníkoch, z ktorých je jasné, že najväčšie finančné výpadky v tejto oblasti zaznamenali Bratislava, Košice, Nitra a Trenčín.

Priznám sa, vyrušujú ma rôzne komentáre na sociálnych sieťach, ktoré sú často plné neprávd, vymyslených informácií a nezmyslov. Reálny funkcionársky život je podstatne zložitejší ako ten, ktorý niektorí fanúšikovia prežívajú pri počítačovej hre „hokejový manažér“.

Tento rozhovor robíme nie ta dlho po ukončení spolupráce s trénerom Pardavým a v mojom vnútri rezonujú negatívne emócie súvisiace so správaním a vyjadrením niektorých ,,fanúšikov úspechu“. Tých fanúšikov, ktorí Jána Pardavého nosili pri úspechoch Dukly na rukách, a zrazu mu nevedeli prísť na meno. A tí istí po ukončení spolupráce ho zrazu začali ľutovať. To mi už pripadá absurdné.