BRHLOVCE. V legendárnej uličke Šurda bývajú v opracovanom sopečnom tufe a tufite v unikátnych domoch niektoré rodiny dodnes.
Sú skalné obydlia hudbou budúcnosti? Je v nich totiž stála teplota počas celého roka. V zime poskytujú bývanie s prijateľnou teplotou a v lete príjemný chládok pred spaľujúcimi lúčmi slnka.
Vyberte sa s nami do skalných obydlí v Brhlovciach, v ktorých sa domáci obyvatelia pravdepodobne ukrývali aj pred nájazdami Turkov.
O skalných obydliach písal Matej Bel
Obec Brhlovce, ležiaca na území Hontu, je po prvýkrát písomne doložená v roku 1245 pod názvom Burfeu. Vtedy však ešte nikto netušil, že tu jej obyvatelia vybudujú skalné obydlia, ktoré malej dedinke so súčasnými 295 obyvateľmi závidí celá Európa.
Polorodinný klan má ambíciu vyhrať Inovecko-karpatskú ligu hasičiek Čítajte Bohatý výskyt ľahko opracovateľných tufov a tufitov v chotári aj v obci umožnil vznik obydlí vysekávaných do skalnej steny. Tieto slúžili na bývanie alebo sa používali ako drevárne, komory i maštale.
„Miestna tradícia spája ich pôvod s obranou pred nájazdami Turkov alebo s bývaním chudobnejších ľudí. Prvýkrát spomenul skalné obydlia v Brhlovciach Matej Bel vo svojom historickom diele Notitia z roku 1742,“ uviedla Silvia Gregor z Tekovského múzea v Leviciach.
Štefánikova busta minulému režimu vadila. V mimovyučovacom čase ju zničili Čítajte Podľa jej slov prvé skalné obydlia vznikali v Brhlovciach už v 15. a 16. storočí. Skalné obydlia sa stali netradičnou formou architektúry klasického bývania. Pred ich vznikom bývali domáci obyvatelia v bežných dedinských domoch danej doby. Veľký rozvoj skalných obydlí pokračoval aj v 18. storočí v súvislosti s rozvojom kamenárstva v tejto lokalite.
