NOVÉ MESTO NAD VÁHOM. Keď sme sa začítali do stostranovej žiackej knižky, ktorá bola zároveň študentským denníkom, pochopili sme mnohé. V školách učili výrazné osobnosti, ktoré uznávali ľudia nielen v regióne, ale aj na celom Slovensku.
Spisovatelia, mestskí kronikári, historici i publicisti. Žiacka knižka Márie Klimkovej zo školského roku 1956 – 1957 s ich podpismi pri známkach a zápisoch v študentskom denníku je jasným dôkazom.
Štefánikova busta minulému režimu vadila. V mimovyučovacom čase ju zničili Čítajte Študenti čistili tehly v Mnešiciach
Dnes slovenskému školstvu čoraz viac chýbajú učitelia a veľké osobnosti. Mizerné platové ohodnotenie, demotivujúce spoločenské postavenie, neatraktívne prostredie i mnohé ďalšie problémy pedagógov za katedru nelákajú.
A „stará garda“ pomaly zo školského prostredia odchádza. Keď sa vrátime do roku 1957, čítame v žiackej knižke a študentskom denníku okrem mien a podpisov skvelých pedagógov pre dnešnú študentskú generáciu už málo pochopiteľné aktivity. „Brigáda na stavbe kultúrneho domu, čistenie tehál v mestskej časti Mnešice, brigáda na štadióne, ale aj brigáda pri zbere kukurice,“ uvádza sa v časti Účasť žiaka na budovateľskej práci.
Polorodinný klan má ambíciu vyhrať Inovecko-karpatskú ligu hasičiek Čítajte A k tomu sľub pioniera a šestnásť zásad pravidiel správania. „Žiak je vždy zdvorilý, správa sa všade skromne a slušne, nevyjadruje sa hrubo a nehrá o peniaze. Riadi sa dobrými radami svojich rodičov, ochotne im pomáha, ako aj svojim súrodencom. Aj v byte udržuje čistotu, všetky svoje veci má v poriadku. Pričiňuje sa o dobré meno a česť svojej školy a triedy a váži si ich ako svoje vlastné,“ uvádzajú niektoré body z výňatku zo Školského poriadku.
