Kreatívne centrum Trenčianskej univerzity bude dostupné aj pre verejnosť

Na Trenčianskej univerzite Alexandra Dubčeka odštartoval pred mesiacom nový akademický rok.

Nový akademický rok slávnostne zahájili v pondelok 27. septembra odhalením pamätníka Alexandrovi Dubčekovi. Stalo sa tak pri príležitosti stého výročia jeho narodenia. Nejde však o jedinú novinku na pôde univerzity. Viac v rozhovore prezradil Jozef Habánik, rektor Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka v Trenčíne.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Akou formou ste odštartovali na univerzite nový akademický rok?

Začali sme formou prezenčného vzdelávania a momentálne fungujeme na hybridnom modeli, čiže prednášky s väčším počtom študentov sú online a cvičenia sú stále prezenčné. Riadime sa Covid automatom, protipandemickými opatreniami ministerstva zdravotníctva a opatrením rektora. V súvislosti s týmto som apeloval na študentov, osobitne študentov prvých ročníkov, ale aj zamestnancov, ktorí sa ešte nedali zaočkovať a zdravotný stav im to umožňuje, aby tak urobili. Pomôžu tak realizovať výučbu prezenčnou formou. Univerzita je v úzkom kontakte s rezortným očkovacím tímom a v prípade záujmu vie zabezpečiť jeho kapacity.

Koľko študentov nastúpilo do prvých ročníkov?

Teší nás čoraz väčší záujem o štúdium na našej univerzite. Do akademického roka 2021/2022 sa do prvých ročníkov prihlásilo 1806 uchádzačov, z toho takmer 18 percent (319 uchádzačov) zo zahraničia, čo svedčí o tom, že univerzita je integrálnou súčasťou európskeho vzdelávacieho a výskumného priestoru a že stúpa kredit univerzity v medzinárodnom kontexte. Na základe rozhodnutí o prijatí bolo zapísaných 817 študentov v dennej a externej forme štúdia. Zaznamenali sme nárast v porovnaní s uplynulým akademickým rokom 2020/2021, kde sa na štúdium prihlásilo 1759 uchádzačov a zapísalo sa 764 študentov. Neustále nám stúpa záujem zahraničných uchádzačov o štúdium na našej univerzite, v tomto roku sa bude na našej univerzite vzdelávať 161 zahraničných študentov.

Na univerzite v posledných rokoch aktívne budujete a rekonštruujete zázemie. S akými novinkami ste privítali v novom akademickom roku študentov?

Univerzita úspešne ukončila štvrtú etapu rekonštrukcie univerzitného študentského domova, k vybudovanému parku s oddychovou zónou a kompletne novej fasáde pribudli zmodernizované kuchynky a sociálne zariadenia, všetky izby tiež disponujú novou podlahou a nábytkom. Vynovili sme tiež telocvičňu, rekonštrukciou prešli laboratóriá na fakulte priemyselných technológií v rámci projektu CEDITEK II. Vznikla nová učebňa praktických zručností na fakulte zdravotníctva a učebňa pre personalistov na fakulte sociálno-ekonomických vzťahov. Počas celého akademického roka 2021/2022 bude prebiehať modernizácia priestorov na fakulte špeciálnej techniky v rámci vybudovania kreatívneho centra s rozlohou takmer 850 metrov štvorcových. Centrum pre funkčné a povrchovo funkcionalizované sklá – FunGlass tiež prejde kompletnou rekonštrukciou nielen priestorov, ale pribudnú tu špeciálne technológie a laboratórne zariadenia pre ich výskumný program. Tieto nové moderné technológie vytvoria podmienky na to, aby centrum aj naďalej úspešne priťahovalo a importovalo talenty, ale súčasne i šírilo a exportovalo inovatívne myšlienky.

Práve informácia o vzniku kreatívneho centra na univerzite vzbudila tento rok veľký záujem širokej verejnosti. Môžete vysvetliť, aké pozitíva prinesie Trenčínu?

Po kine Hviezda ide o druhú významnú investíciu na podporu kultúrneho a kreatívneho priemyslu v našom meste, ktorá prispeje k ambícii k ambícii Trenčína stať sa Európskym hlavným mestom kultúry 2026. Nositeľom projektu je fakulta špeciálnej techniky, ktorá disponuje vhodným priestorovým zázemím, prístrojovou technikou a laboratóriami a jej súčasťou je aj výskumné centrum pre testovanie a diagnostiku kvality materiálov. Projekt počíta tiež s využitím potenciálu študijných programov fakulty priemyselných technológií z oblasti textilnej technológie, dizajnu, návrhárstva a materiálového inžinierstva, ktoré sú priamo napojené na odvetvie kultúrneho a kreatívneho priemyslu.

Aký je cieľ zriadenia takéhoto centra v podmienkach univerzity?

Zámerom je násobiť potenciál pre špičkové štúdium, vedu, technológie, inovácie a vytvárať prostredie, ktoré motivuje študentov a absolventov k podnikateľským zručnostiam, rozvíja talent a tvorivosť. Centrum Trenčianskej univerzity bude členené na tri funkčné typy. Kreatívne výrobné priestory s rozlohou zhruba 400 metrov štvorcových, ktoré budú obsahovať štyri remeselné dielne, priestory pre podporu kreatívnej tvorby ako front office, denná kaviareň, prednáškové priestory či oddychová zóna a coworkingové priestory. V rámci kreatívnych výrobných priestorov vznikne remeselná dielňa pre obrábanie materiálov s prístrojovým vybavením ako CNC sústruhy a frézovačka s riadiacim systémom Fanuc Manual Guide s využitím virtuálnych simulácií CAD/CAM systémov s prvkami 2D či 3D grafiky. Súčasťou remeselnej dielne s 3D technológiou budú moderné tlačiarne pre kovové, plastové a kompozitné materiály, skener pre priestorové skenovanie so softvérom pre prehliadanie a postprocesing dát a merací prístroj s optickou a drsnomernou sondou. V kreatívnej dielni umeleckého zámočníctva bude možné spájať kovové materiály pomocou zvárania elektrickým oblúkom s elektródou. Pre precízne a kvalitné zvary bude dielňa vybavená prístrojom pre zváranie metódou TIG. Úprava povrchu materiálov, hlavne odstraňovanie starých náterov a iných nečistôt, bude možná v pieskovacom boxe. Na vytváranie umeleckých predmetov bude slúžiť napríklad elektrická ohýbačka rúrok. Poslednou z dielní bude remeselná dielňa s technológiou na spracovanie materiálov.

Budú môcť kreatívci svoje diela aj niekde odprezentovať?

Súčasťou zázemia pre aktivity kreatívcov a ich sieťovanie bude aj udržiavaná zelená plocha so smart prvkami, výstavný priestor a galéria remeselných a umeleckých produktov. Coworkingová časť poskytne možnosť zdieľať skúsenosti, nápady a talent s cieľom sústrediť sociálny kapitál na jednom mieste. Ďalšou možnosťou je kreovanie ad hoc virtuálnych tímov a špecifických služieb pre začínajúcich podnikateľov v kultúrno-kreatívnom priemysle. Navrhovaný program otvorených remeselných dielní umožňuje dostupnosť kreatívneho centra nielen pre študentov a výskumných pracovníkov univerzity, ale tiež pre širokú skupinu recipientov, akými sú podnikatelia, študenti stredných odborných škôl v Trenčianskom kraji či jednotlivci so záujmom o aktivity univerzitného kreatívneho centra.

Počíta vznik centra aj s vytvorením nových pracovných miest?

Áno, konkrétne s dvadsiatimi. Tiež 130 jednotlivcov tu bude môcť využívať všetky poskytované služby a podporu získa 25-tisíc podnikateľov vo forme inkubačnej a akceleračnej schémy v kultúrnom a kreatívnom priemysle. Celková výška oprávnených výdavkov je plánovaná na 4,29 milióna eur, pričom na samotné technológie v remeselných dielňach je vyčlenená suma 2,92 milióna eur, na rekonštrukčné a stavebné úpravy 340-tisíc eur. Spolufinancovanie univerzity tvorí čiastku 214-tisíc eur.

V akom štádiu je aktuálne budovanie tohto centra?

Koncom júla 2021 sme podpísali zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku s ministerstvom kultúry a začiatkom augusta sme už spustili virtuálnu fázu fungovania kreatívneho centra poskytovaním služieb otvorených pracovných dielní v oblasti 3D tlače a prenájmom priestorov a technológií. Je vytvorený 4-členný projektový tím, ktorý má zriadené kancelárie v priestoroch budúceho kreatívneho centra. Celý priestor sa bude rekonštruovať pre potreby poskytovania špecifických služieb ako inkubátor, akcelerátor, podpora predaja produktov alebo informovanie o možnostiach zapojenia sa do existujúcich sietí. Ukončené máme verejné obstarávanie na zabezpečenie projektovej dokumentácie na stavbu kreatívneho centra a vyhlásené sú verejné obstarávania na stavebné práce v celkovej sume 277-tis. eur a na spotrebný materiál za 12-tis. eur. Momentálne ešte pracujeme na obstarávaniach na úžitkový automobil a nábytok, ktoré budú vyhlásené v priebehu najbližšieho mesiaca spolu s nadlimitnou zákazkou na obrábacie stroje s príslušenstvom a IKT zariadenia.

Univerzita sa môže pochváliť aj vedeckým pracoviskom – Centrom pre funkčné a povrchovo funkcionalizované sklá FunGlass. Funguje tu medzinárodný tím doktorandov a výskumných pracovníkov na čele s profesorom Dušanom Galuskom. Trenčín dodnes nosí nálepku mesto módy, môže sa to časom zmeniť na mesto skla?

Obvykle vznikne nejaké špičkové vedecké pracovisko tak, že vezmete jedného génia, postavíte okolo neho tím a vytvoríte mu potrebné podmienky na výskum. Takýto tím musí mať manažérske schopnosti, obrovské teoretické znalosti, produkčné zabezpečenie a tak ďalej. Jeho nadšenie je nákazlivé, a tak veľmi skoro k sebe pritiahne ďalších géniov a váš vedecký tím sa rozrastá a vedecké úspechy pribúdajú. Znie to veľmi jednoducho, však? Našťastie, talentovaných vedcov táto krajina má. Jediné, s čím sa boria všetky vedecké inštitúcie, je nedostatok financií na podporu vedy. A tak musíme byť schopní manažéri a hľadať možnosti vonku. My sme naozaj tvrdo makali, na univerzite máme niekoľko zaujímavých vedeckých pracovísk z rôznych oblastí. Materiálové inžinierstvo je podľa môjho názoru svetovo, ale aj ekonomicky najzaujímavejšia oblasť. Človek dokáže neustále vyvíjať materiály a meniť ich vlastnosti, dokonca objavovať nové. Na FunGlass sa nám podarilo získať 25,5 miliónov eur a v projekte spojiť päť špičkových zahraničných univerzít a vedeckých pracovísk, ktoré koordinujeme. A teraz k podstate otázky. Aj malá univerzita, ak si správne zadefinuje svoje poslanie a ide za ním, môže dosiahnuť veľké veci. Pokojne môžeme zmeniť to sprofanované heslo „Trenčín mesto módy“ za „Trenčín mesto skla“.

Čo všetko je teda predmetom tunajšieho vedeckého bádania?

To, čo všetko o skle skúmame, nie sú jednoducho preložiteľné veci do bežnej reči. Väčšina ľudí si pod pojmom sklo dokáže predstaviť napríklad iba fľašu, pohár na vodu, či okennú výplň. A to je práve to. Predstavy ľudí, ktoré sú limitmi vedy. My skúmame a vynaliezame veci, ktoré bežne človek nevie uchopiť v mysli, pretože predtým neexistovali. Len ako príklad poviem skúmanie vlastností sklených vláken v izoláciách, a to aj v extrémnych podmienkach, napríklad pôsobenie gama žiarenia na vlákna v izoláciách jadrových elektrární. Naše centrum je zamerané na funkčné a povrchovo funkcionalizované sklá. Vedci sledujú vlastnosti skla a následne vytvárajú ďalšie, úplne nové. Ľudí často zaujíma praktické využitie. Tak napríklad viete si v praxi predstaviť samočistiace sklo? Aká by to bola ohromná ekonomická efektivita v architektúre? Alebo antibakteriálny sklený povrch? Alebo účinnejšie fotovoltaické panely? Prípadne úplne nové biomateriály alebo kostné náhrady v medicíne.

Je evidentné, že veda a výskumníci Slovensko posúvajú vpred. Týmto sa na univerzite riadite dlhodobo...

Naša univerzita v posledných rokoch prešla obrovskými pozitívnymi zmenami a rozvojom vedecko-technickej infraštruktúry, čo vytvára nový potenciál pre špičkové štúdium, vedu, výskum a prostredie, ktoré má motivovať študentov. Je vhodné pre tých študentov, ktorí majú chuť experimentovať, inovovať, chcú mať na to vynikajúce technologické zázemie a priestor a očakávajú uplatnenie hneď po jeho ukončení. Univerzita ponúka odbory, ktoré študentom neskôr umožnia vyberať si z pracovných ponúk tie najlepšie. Neustále rozvíjame spoluprácu s firmami a podnikmi, štúdium je prepojené s praxou, ktorá veľmi rýchlo študenta uvedie do reality. Univerzita ponúka technické, ekonomické a zdravotnícke smery. Naši absolventi sú podľa prieskumov na trhu žiadaní a vzhľadom na vysokú koncentráciu strojárskeho, automobilového, ale aj sklárskeho priemyslu nachádzajú okamžité uplatnenie aj priamo v regióne.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na My Trenčín

Komerčné články

  1. V podzemí sa skrýva poklad nezmenený už 182 rokov
  2. Kondičný tréner: Ubolený zo sedavého zamestnania? Toto pomôže
  3. Tieto chyby pri investovaní vám bránia zhodnotiť majetok
  4. Firmu rozbiehal po maturite. Dnes má obrat vyše pol milióna
  5. Takto bude vyzerať nové námestie na začiatku Dúbravky
  6. Konferencia eFleet Day 2025 hlási posledné voľné miesta
  7. Dobrý nápad na podnikanie nestačí. Firmy prezradili, čo funguje
  8. Realitný fond IAD IRF dosiahol historicky najvyššie zhodnotenie
  1. Štartuje prvý ročník Fjällräven Campfire Česko a Slovensko
  2. Katarína Brychtová: Každý nový začiatok je dobrý
  3. Šaca - centrum robotickej chirurgie na východe Slovenska
  4. Kondičný tréner: Ubolený zo sedavého zamestnania? Toto pomôže
  5. Najlepšia dovolenka s deťmi pri mori: Kam letieť z Košíc?
  6. Na koho myslíš, keď si pripínaš narcis?
  7. Domácnosti pozor, od júla sa mení výpočet poplatkov za elektrinu
  8. Na Marka oharka do jarka
  1. Domácnosti pozor, od júla sa mení výpočet poplatkov za elektrinu 56 234
  2. Firmu rozbiehal po maturite. Dnes má obrat vyše pol milióna 20 050
  3. Kondičný tréner: Ubolený zo sedavého zamestnania? Toto pomôže 9 489
  4. Čo robí Portugalsko jedinečným? Jedenásť typických vecí a zvykov 8 439
  5. Inštruktorky sebaobrany: Najväčšia hrozba nie je cudzí muž v tme 7 954
  6. Pili sme pivo, ktoré sa nedá ochutnať nikde inde na svete 5 104
  7. Tieto chyby pri investovaní vám bránia zhodnotiť majetok 4 882
  8. Fico škodí ekonomike, predbehli nás aj Rumuni 4 094
  1. Tomáš Csicsó: Ako Róm z juhu Slovenska som nikdy nezažil rasizmus
  2. Ivan Čáni: Rudo, prácu treba aj dokončiť a nie iba načať!
  3. Peter Franek: Čo chcú Ficovi voliči.
  4. Eva Chmelíková: Predsudky zabíjajú kultúru, iné kultúry ju obohacujú.
  5. Ján Karas: Rovnosť, ktorá sa ešte nenarodila: Neviditeľné korene spravodlivosti na Medzinárodný deň Rómov
  6. Rastislav Šenkirik: SMER - pohlavné preukazy
  7. Martina Paulenová: Dozvedeli sme sa zlú správu
  8. Ivan Mlynár: Riaditeľ SHMÚ nezabezpečil počasie podľa predstáv Tarabu, tak dostal padáka, alebo, keď lži smrdia aj z displeja počítača.
  1. Matej Galo: Záhady o pôvode slintačky a krívačky odhalené 96 933
  2. Rado Surovka: Raši dostal padáka 79 927
  3. Radko Mačuha: Najprv si prišli po Šimečku. 79 489
  4. Rado Surovka: Ficove Amater Airlines dopravili na Slovensko slintačku 20 810
  5. Miroslav Daniš: Pec nám spadla, pec nám spadla, ktože nám ju postaví 15 187
  6. Otilia Horrocks: Odporné, príšerné, drzé, nechutné 11 820
  7. Juraj Kumičák: ...radšej choďte kravy pásť... 10 155
  8. Viktor Pamula: S Ruskom na večné časy a nikdy inak 8 747
  1. INESS: Ekonomika Ruska a tri vojnové roky
  2. Věra Tepličková: Býky za vlasť padajú, gule nám tu chýbajú
  3. Radko Mačuha: Slavín nieje Slovenská socha Slobody.
  4. Tupou Ceruzou: Businessman
  5. Marcel Rebro: Rusi bombardujú energetickú infraštruktúru, Slováci elektrifikujú ukrajinské zákopy
  6. Radko Mačuha: Fico a Neveriaci Tomáš.
  7. Jiří Ščobák: Investovanie vs. hazard: Aké hry hráme? Kedy hazardujeme, namiesto toho, aby sme investovali?
  8. Věra Tepličková: Spevy sobotné alebo Vybrala sa Martina na púť priamo do Ríma
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Trenčín - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Trenčín

Hasiči zasahujú pri lesnom požiari nad bratislavskou Račou.

Pri požiari strechy rodinného domu v Brestovci, ktorý sa stal v noci zo soboty na nedeľu, sa zranila jedna osoba.


TASR
ilustračné foto

Na hraničnom priechode s Českou republikou Drietoma - Starý Hrozenkov je pre opatrenia proti šíreniu slintačky a krívačky asi trojkilometrová kolóna.


TASR
Ilustračné foto.

Nácvik činnosti zásahu pri likvidácii požiaru ubytovacieho zariadenia bolo hlavným cieľom víkendového taktického cvičenia profesionálnych a dobrovoľných hasičov z okresov Ilava a Trenčín v Nemšovej.


TASR
Vizualizácia časti zrevitalizovanej pešej zóny.

Plánový termín ukončenia prác napriek problémom platí.


  1. Tomáš Csicsó: Ako Róm z juhu Slovenska som nikdy nezažil rasizmus
  2. Ivan Čáni: Rudo, prácu treba aj dokončiť a nie iba načať!
  3. Peter Franek: Čo chcú Ficovi voliči.
  4. Eva Chmelíková: Predsudky zabíjajú kultúru, iné kultúry ju obohacujú.
  5. Ján Karas: Rovnosť, ktorá sa ešte nenarodila: Neviditeľné korene spravodlivosti na Medzinárodný deň Rómov
  6. Rastislav Šenkirik: SMER - pohlavné preukazy
  7. Martina Paulenová: Dozvedeli sme sa zlú správu
  8. Ivan Mlynár: Riaditeľ SHMÚ nezabezpečil počasie podľa predstáv Tarabu, tak dostal padáka, alebo, keď lži smrdia aj z displeja počítača.
  1. Matej Galo: Záhady o pôvode slintačky a krívačky odhalené 96 933
  2. Rado Surovka: Raši dostal padáka 79 927
  3. Radko Mačuha: Najprv si prišli po Šimečku. 79 489
  4. Rado Surovka: Ficove Amater Airlines dopravili na Slovensko slintačku 20 810
  5. Miroslav Daniš: Pec nám spadla, pec nám spadla, ktože nám ju postaví 15 187
  6. Otilia Horrocks: Odporné, príšerné, drzé, nechutné 11 820
  7. Juraj Kumičák: ...radšej choďte kravy pásť... 10 155
  8. Viktor Pamula: S Ruskom na večné časy a nikdy inak 8 747
  1. INESS: Ekonomika Ruska a tri vojnové roky
  2. Věra Tepličková: Býky za vlasť padajú, gule nám tu chýbajú
  3. Radko Mačuha: Slavín nieje Slovenská socha Slobody.
  4. Tupou Ceruzou: Businessman
  5. Marcel Rebro: Rusi bombardujú energetickú infraštruktúru, Slováci elektrifikujú ukrajinské zákopy
  6. Radko Mačuha: Fico a Neveriaci Tomáš.
  7. Jiří Ščobák: Investovanie vs. hazard: Aké hry hráme? Kedy hazardujeme, namiesto toho, aby sme investovali?
  8. Věra Tepličková: Spevy sobotné alebo Vybrala sa Martina na púť priamo do Ríma

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu