Firma dodáva na trh vysokokvalitný cement všetkých pevnostných tried, vyrobený prevažne zo surovín z vlastných lomov, príkladne sa stará o svojich zákazníkov a zamestnancov a vracia nemalú časť svojich ziskov do programov na ochranu životného prostredia. Aktuálne bojuje s rastúcimi cenami energií a ďalších vstupov a snaží sa reagovať na prudké oživenie stavebného priemyslu po pandémii.
Na naše otázky odpovedal Martin Kebísek, generálny riaditeľ jedného z najväčších zamestnávateľov v Trenčianskom kraji.
Ako by ste charakterizovali svojich kľúčových zákazníkov?
Balený cement dodávame menším aj väčším stavebninám, voľne ložený výrobcom dlažby, omietok či betonárňam. Zákazníkom je pre nás každý staviteľ – či je to domáci kutil, ktorý betónuje pätky pre záhradný plot, alebo sieť betonární, ktorá dodáva betón pre diaľnice, obrovské logistické či obytné komplexy. Snažíme sa pôsobiť lokálne a čo najmenej cementu voziť na veľké vzdialenosti, čo je základným princípom ekologickej udržateľnosti. Vyrábame z lokálnych surovín s lokálnymi zamestnancami i manažmentom, pri balenom cemente dbáme o použitie recyklovaného jednozložkového papiera, nepotláčame zbytočne fólie a používame vratné palety. Snažíme sa dávať prácu predovšetkým slovenským dopravcom i dodávateľským firmám.
Rozvoj spoločnosti je závislý na modernizácii a investíciách. Do čoho ste investovali najviac a čo vás čaká v budúcnosti?
Práve v tomto roku sme ukončili jednu z najväčších investičných akcií za posledné desaťročia. Generálna rekonštrukcia a modernizácia nášho výmenníka tepla trvala 6 týždňov počas odstávky pece a okrem zefektívnenia výrobného procesu a úspory energie priniesla aj podstatné zníženie vplyvov výroby cementu na životné prostredie. Náklady vo výške 4,2 mil. eur zvýšili objem celkových investícií spoločnosti CEMMAC za posledných 10 rokov na viac ako 20 miliónov eur. Ekologickejšia prevádzka v novom výmenníku znamená zníženie objemu emisií NOx o 30 % a CO dokonca o 50 %. Kým fosílnych palív sa spotrebuje menej, celkový objem vyrobeného slinku sa zvýši približne o 5 %. S investíciami do budúcnosti však asi budeme musieť trochu pribrzdiť. Ceny našich vstupov rastú, a tak na istý čas ostane zrejme len na nevyhnutnú údržbu.
Výroba cementu býva kritizovaná z pohľadu jej dopadu na životné prostredie. Ako sa vám darí eliminovať dopady na prírodu?
Viac ako 15 % celkových investícií našej spoločnosti za posledných 10 rokov smerovalo do ochrany životného prostredia a zlepšenia podmienok pre ľudí žijúcich v okolí cementárne. To znamená rôzne opatrenia nielen na zníženie emisií CO2, ale aj na zníženie prašnosti, hlučnosti, ochrany spodných vôd či spotreby energie. Systematicky pracujeme aj na znižovaní spotreby fosílnych palív.
Ako uplynulého 1,5 roka života v pandémii ovplyvnilo vašu spoločnosť?
Naším prvoradým cieľom bolo ochrániť zdravie našich zamestnancov a zabrániť prerušeniu výroby v nepretržitej prevádzke. Bolo to pomerne náročné, nakoľko práve počas prvej a druhej vlny pandémie prebiehala v podniku spomínaná rekonštrukcia výmenníka, na ktorej sa podieľali aj desiatky externých zamestnancov, mnohí spoza hraníc. Podarilo sa nám však účinne zabrániť vzniku lokálneho ohniska nákazy, vďaka čomu sme nemuseli prerušiť výrobu. Podarilo sa nám udržať v neistých časoch aj zamestnanosť, vďaka čomu sme zas boli pripravení na prudké oživenie v priemysle po skončení pandemických opatrení. Zamestnancom sme vyšli v ústrety aj nad rámec povinných nariadení, vyplácali sme napríklad plnú výšku mzdy všetkým zamestnancom, ktorí museli absolvovať karanténu. Nemuseli žiadať o príspevok pri ošetrovaní člena rodiny alebo pandemickú práceneschopnosť. Rozdali sme vitamínové balíčky v hodnote viac ako 5000 eur. Celkové náklady na testovanie, hygienu a ochranu zdravia zamestnancov spolu s náhradou mzdy za karanténu sú viac ako 100-tisíc eur.
Oživenie v stavebníctve prišlo prakticky okamžite po „otvorení“ ekonomiky, čo sa prejavilo aj výpadkami cementu na trhu. Čím boli spôsobené?
Kým v prvom štvrťroku predaj stagnoval a boli tu obavy z ďalšieho vývoja, druhý štvrťrok sa, naopak, rozbehol raketovo a výrobná kapacita nestíhala tento dopyt pokryť. Druhým dôvodom bol nedostatok cementu v okolitých krajinách, hlavne v Rakúsku, Maďarsku a Poľsku. Kým predtým cement prúdil z týchto krajín k nám, teraz šlo veľké množstvo od nás na export.
Stojíme pred výrazným zdražovaním energií, ktoré ide ruka v ruke s rastom inflácie. Ako sa na nadchádzajúce mesiace pripravujete v CEMMAC-u?
Naša najväčšia nákladová položka sú práve energie, tvoria takmer polovicu variabilných nákladov. Slovenský priemysel má podľa Eurostatu šiestu najdrahšiu energiu v Európe. Okolité krajiny nakupujú energiu výrazne lacnejšie, čo nás v cenotvorbe a ziskovosti začína stavať mimo konkurenčného boja. Napríklad českí výrobcovia nakupujú elektrinu o 40 % lacnejšie ako my, maďarskí o viac ako 30 % lacnejšie a rakúski o takmer 20 %. Vyššie sú tam aj kompenzácie cien energií pre priemysel. CEMMAC zamestnáva lokálnych ľudí, využívame prioritne slovenských dodávateľov, dane platíme na Slovensku. Veríme, že si vláda toto naše zodpovedné podnikanie všimne a rovnako zodpovedne sa bude správať aj ona k nám. Z predaja povoleniek získal Environmentálny fond už približne 800 miliónov eur. Sú to prostriedky, ktoré by mali byť použité na podporu priemyslu za účelom udržania konkurencieschopnosti slovenských podnikov. To sa však nedeje, opäť sledujeme len spor medzi zodpovednými ministrami. Kým napríklad Nemecko alebo Nórsko výrazne zvýšilo kompenzáciu nepriamych nákladov priemyslu, na Slovensku podpora nepochopiteľne klesla. Ak sa situácia nezmení, hrozí odchod celých priemyselných odvetví, ktoré majú napríklad vysokú spotrebu energií, zo Slovenska do iných krajín.
Nie sú to len ceny energií, ale aj ďalších vstupov, na ktoré sa výrobcovia sťažujú. S čím konkrétne bojujete vy?
Okrem Turne nad Bodvou sú všetky slovenské cementárne surovinovo sebestačné, aspoň čo sa týka vápenca. Cenový tlak však cítime pri iných surovinách a produktoch – napríklad nedostatok vysokopecnej trosky na trhu spôsobuje, že ju musíme voziť z väčšej vzdialenosti a za výrazne vyššie ceny ako v minulosti. Skokovému nárastu čelia aj ceny obalových materiálov, papiera, plastov, kovových výrobkov pre údržbu, obyčajných drevených paliet alebo chémie nutnej pre výrobu. Bytostne sa nás dotýka aj systém emisných povoleniek, ktorých ceny atakujú historické rekordy spolu s energiami.
Aký vývoj teda predpokladáte pri cenách cementu a betónu do budúcnosti?
Opatrenia, ktoré Európska únia prijíma s cieľom ekologizácie a znižovania emisnej stopy, si budú ďalej vyberať svoju daň v podobe rastu cien. Ekologickejšie sa dá vyrábať len s vyššími nákladmi, to je neodškriepiteľný fakt. Krátkodobo predpokladáme ešte výraznejší rast cien vstupov, čo sa zrejme ešte výrazne premietne aj do cien cementu a zrejme i betónu, betonárskych výrobkov i suchých zmesí. Potom však rátame s miernou stabilizáciou, pretože všetci výrobcovia už teraz hľadajú možnosti na efektívnejšiu výrobu, aby tlak na ceny nebol taký silný. To sa však vo veľkých výrobných podnikoch nedá spraviť za rok či dva, niektoré väčšie investície vzhľadom na komplexnosť výroby trvajú aj 3 – 5 rokov.
Podľa prieskumu patria Vaši zamestnanci k vôbec najlojálnejším. Ako sa vám to podarilo dosiahnuť?
Aj keď pri investíciách do fabriky si zakladáme na modernizácii, vo vzťahu k ľuďom sme skôr tým tradičným zamestnávateľom. Vzťahy v našom bezprostrednom okolí sú pre nás veľmi dôležité, a to sa netýka len našich zamestnancov, ale aj obyvateľov obce Horné Srnie a širšieho okolia. Pre mnohé rodiny sme istotou dobrého a stabilného príjmu, spoliehajú sa na nás ich živitelia – otcovia aj matky. Aj to bol dôvod, pre ktorý sme počas pandémie udržiavali zamestnanosť aj za cenu, že nás to dostávalo do červených čísel. Teraz nám to naši ľudia oplácajú v situácii, keď od nich žiadame, aby viac zabrali.
Na podobnom princípe rozvíjame aj naše pôsobenie v regióne. Uvedomujeme si, že keď chce starosta finančnú podporu na zdravotné stredisko v obci, nemá veľmi za kým iným ísť. Chceme preto podporiť malé adresné projekty na zlepšenie života ľudí, ktorých sa naša prevádzka bezprostredne týka. Spúšťame projekt TONY POMOCI, v rámci ktorého budeme z každej predanej tony cementu odvádzať do spoločného „mešca“ na tieto programy fixnú čiastku. Predpokladáme, že by sa tam mohlo ročne nazbierať viac ako 60-tisíc eur. Do programu chceme intenzívne zapojiť aj našich zamestnancov, z ktorých väčšina býva priamo v Hornom Srní alebo okolitých obciach, a tak najlepšie vedia, kde a ako sa dá pomôcť.
