Pochádzate z mlynárskej rodiny, v ktorej sa remeslo dedilo. Spadlo či nespadlo vo vašom prípade jablko ďaleko od stromu?
Starý otec pôsobil v Drietome, presťahoval sa z Nového Mesta nad Váhom, lebo tam vraj bola slabá voda. Zomrel pomerne mladý, mlyn prevzala babička a môj otec ho viedol po odbornej stránke – v Pardubiciach absolvoval majstrovskú mlynársku školu.
Zberateľ chystá životné dielo, fotky našiel aj v kontajneri Čítajte V Biskupiciach sme mali vlastný mlyn. Moderný, na elektrický pohon. V roku 1951 sa však otec musel upísať, že sa navždy vzdáva živnosti. Mlyn, ktorý ešte stále splácal, musel na vlastné náklady demontovať. Zo mňa sa stal strojár, vyštudoval som strojnícku priemyslovku.
ĎALEJ SA DOČÍTATE
- Kedy dostal Miloslav Ábel svoj prvý fotoaparát a akej bol značky?
- Po práci akého druhu v minulosti túžil?
- Z akých zdrojov sa vzdelával o fotografovaní?
- Koľko trvalo v minulosti vyvolať fotografiu?
- Kedy sa stal redaktorom Trenčianskych novín?
- Ktorý svoj záber považuje za najhodnotnejší?
Kedy ste pričuchli k fotografii? Pred alebo až po spomínanom zásahu komunistického režimu?
Predtým. Otec vlastnil fotoaparát a vedel s ním celkom slušne narábať. Spomínam si na jednu jeho nádhernú fotografiu starca zo Soblahova, ktorý prišiel k nám do mlyna v kroji. Proces vyvolávania ma fascinoval od detstva.
Otec točil aj rôzne filmy. Kamera ma tak lákala, že v ôsmej triede som zvažoval
