a tento systém v súčasnosti ukázal ako zastaralý. Proces transformácie zasiahol aj mestečko. Zo sedemnástich rodinných buniek v siedmich už prešli na systém výchovných skupín. Pri chovancoch nie je už manželský vychovávateľský pár, ale v osemhodinových „šichtách“ sa striedajú štyria vychovávatelia.
„Na Slovensku nebolo nič lepšieho ako systém rodinnej výchovy. S deťmi pracovali stále tí istí, vznikla citová väzba,“ hodnotí z pohľadu šesťročného pôsobenia v mestečku Drahomíra Koníková. „Práca v skupinách nie je lepšia. Na výchovné skupiny prechádzajú internátne detské domovy. Transformácia mestečka mala smerovať k profesionálnej rodine,“ dodáva. Jej manžel Ivan predpokladá, že vytváranie výchovných skupín v mestečku je krok späť o 30 rokov. Ku kauzám, ktoré sa stali, hovorí: „Nie všetky obvinenia sa potvrdili. Napriek tomu výberová komisia mala postupovať zodpovednejšie. Na nesprávny výber doplácajú deti i kredit výchovného zariadenia rodinného typu. Keď vedenie prišlo na zlyhanie, prečo vedome zatĺkalo niektoré veci?“
Koníkovci sú jednou z manželských vychovávateľských dvojíc, ktoré uvažujú o zriadení profesionálnej rodiny. Kúpili si v Bzinciach pod Javorinou dom, ktorý prerábajú, aby tu vytvorili svojim chovancom nový domov. V opatere majú jedenásť detí, od 11 do 22 rokov. Do nového domu chcú zobrať všetky. Aby vyhoveli zákonu, podľa ktorého v profesionálnej rodine môže byť šesť detí, uvažujú niektoré vziať si do pestúnskej starostlivosti „Trhať deti nebudeme. Nemôžeme niektoré nechať tu, na to máme veľmi dobré vzťahy,“ vysvetľuje Koníková.
Nový zákon o sociálne pomoci a kuratele, ktorý začne platiť od septembra, umožňuje vytvoriť profesionálnu rodinu priamo v priestoroch domova. „Tento spôsob by bol pre viaceré vychovávateľské páry vyhovujúci, nie všetci majú totiž vyhovujúce bytové priestory. Práve v mestečku sú na vytvorenie profesionálnych rodín výborné podmienky,“ hovorí Tomáš Sluka, ktorý s manželkou Gabikou odchádza z mestečka ako prvý. Rekonštruujú dva susediace byty a berú si tri deti z pôvodnej rodinnej bunky.
Odmieta hodnotenie doterajšieho systému ako zlého „Moji rodičia tu žili 25 rokov a deti, ktoré vychovali, sa takmer všetky uplatnili v živote. Transformácia v mestečku mala postupovať smerom k profesionálnym rodinám. Najhoršie je, keď sa pri deťoch striedajú vychovávatelia,“ dodáva Tomáš Sluka.
„Detské mestečko bol experiment a ako experiment nebol nikdy vyhodnotený. A to je škoda,“ upozorňuje Elena Hapáková, ktorá sa problematike náhradnej výchovy venovala profesionálne počas pôsobenia na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. V rokoch 1973 až 1991 urobila niekoľko výskumov a odborných prác s problematikou rodinnej výchovy práve v mestečku. „Nie je pravda, že deti sa nestretli so skutočným životom. No podstatné nie je to, či vedia nakupovať, to sa naučia. Pre nich je strašne dôležité, že tu mali zázemie, pocit istoty a bezpečia. Manželská dvojica bola pre nich vzorom. Deti si do života odniesli model správania, ako sa správa v živote otec a mama.“ Osudy mestečka sleduje aj dnes. „Je mi to osobne ľúto, Viem, že sa vyskytli negatívne prípady. To je záležitosť vedenia, aby sa takéto prípady eliminovali.“
