V rámci projektu financovaného z Európskeho sociálneho fondu navštívili za toto obdobie 27 stredných škôl. „Mladí ľudia končiaci učilištia chcú ísť do zamestnania, nevedia však napísať motivačný list a životopis píšu spôsobom starým desať rokov,“ všíma si jeden z poradcov Matúš Kocián. Podľa Márie Lehotskej sú mladí často naladení negativisticky a myslia si, že okrem zamestnania či vysokej školy iná ponuka na trhu ani neexistuje. „Často sa divíme, že netušia, čo je bakalárske štúdium, magisterský študijný program, nevedia si správne vybrať vysokú školu,“ všíma si Lehotská.
Snahou poradcov je informovanosť zvýšiť. „Chceme, aby čo najmenej mladých ľudí končilo na úradoch práce,“ vysvetľuje Mária Jelinková. Svojou činnosťou sa kariérni poradcovia snažia dopĺňať výchovných poradcov. „Je všeobecne známe, že výchovní poradcovia na stredných školách riešia tak rozsiahle výchovné problémy, že si nestíhajú plniť funkciu kariérneho poradcu,“ upozorňuje Katarína Holá. Svoju pozornosť poradcovia nezameriavajú na štvrtákov, ale na tretiakov. „Nie je to priskoro,“ vraví Lehotská. „Na rozhodovanie nemajú veľa času - už na začiatku štvrtého ročníka si musia zvoliť maturitné predmety, a teda musia vedieť, kam chcú ísť.“
Doba prináša neustále nové možnosti, mnoho z nich i v zahraničí. Práve tam mladí ľudia túžia odísť najčastejšie. Ako však Matúš Kocian konštatuje, mladí nemajú prehľad, ako to s prácou v zahraničí vypadá a dosť veľa z nich má predstavu, že len čo tam prídu, zarobia milióny. Poradcovia mladých ľudí upozorňujú, že základom ich pôsobenia v zahraničí je jazyk. „Jazyková vybavenosť stredoškolákov je často veľmi slabá a žiaci sa na svojich jazykárov sťažujú,“ hovorí Katarína Holá.
V diskusiách so stredoškolákmi budú kariérni poradcovia pokračovať po prázdninách.
Autor: luk
