
Pôsobil vo viacerých trenčianskych punkrockových kapelách, ako napríklad Anonym Kids, Uhol Dopadu, alebo BOX. V tejto kapele hrá na gitare a spieva i v súčasnosti, hoci počas prvej vlny pandémie sa na niekoľko mesiacov rozpadli.
O punkovej subkultúre, protifašistických myšlienkach v hudbe a Slovenskom národnom povstaní sme sa rozprávali s hudobníkom Michalom, ktorý na hudobnej scéne vystupuje pod pseudonymom Mišák Štramák.
V rozhovore sa okrem iného dozviete aj
Ako vníma punkrockovú subkultúru?
Čo mu dávalo nádej počas prvej vlny pandémie?
Či má pocit, že by sa fašizmus mohol vrátiť?
Aký má podľa neho význam Slovenské národné povstanie v súčasnosti?
Či ich s kapelou niekedy priamo konfrontovali neonacisti?
Punkrock nie je väčšinový hudobný žáner a mnoho bežných ľudí ho má možno spojený s rebéliou a výtržnosťami. Je to naozaj tak?
Toto je otázka, na ktorú bude snáď každá odpoveď správna. Je to preto, lebo punk je v prvom rade slobodná subkultúra. Preto ak niekto vidí zmysel v rozbíjaní vecí okolo seba vrátane seba niekde v pohostinstve, kde mu reve nahlas extrémna muzika, je to punk!
Ak niekto vidí zmysel v triezvom uvažovaní a straight edge (punkové hnutie, ktoré apeluje na triezvy život, pozn. red.) prístupe k životu a skrz rôzne aktivity prináša hlbšie myšlienky do spoločnosti, tak je to punk!
Ako ho vnímate vy?