
Vyštudovala umelecké kováčstvo, okrem toho sa naplno venuje aj maľbe. V rámci cyklu Pohľady na výšky zachytila miestnu ľudovú architektúru chátrajúcich domov v Uhrovskej doline. Tie maľovala priamo na mieste, mnohokrát i napriek silnému vetru alebo dažďu. Viacej o svojej tvorbe v rozhovore prezradila Adela Škorcová, umelkyňa z Uhrovca.
V rozhovore sa okrem iného dozviete aj
Čo umelkyňu inšpirovalo k maľbe chátrajúcich domov?
Podľa čoho si vyberá objekty?
Ako prebiehala jej prvá vernisáž?
Či cíti spojenie medzi maľbou a kováčstvom?
Prečo študovala práve umelecké kováčstvo?
Ako sa k tomuto remeslu dostala?
Ako ho vníma z pohľadu ženy?
Čo vás inšpirovalo k tomu, aby ste začali maľovať miestnu ľudovú architektúru v Uhrovskej doline?
Nezáujem a zánik. Síce pomaly, ale určite tieto stavby chátrajú, dnes sú vo veľmi zlej kondícii, odsúdené k zániku pre nevysporiadané pozemky a nezáujem.
V doline sú tieto domy samozrejmosťou, okolo ktorej chodíme, ale neuvedomujeme si ich jedinečnosť a hodnotu. Mojou snahou bolo zachytiť ich na plátne, aby aspoň takto boli chránené pred zubom času a ostali medzi nami.
Väčšinu už vystriedali novostavby alebo sa premenili na víkendové chalupy, ale už v úplne inom šate.
Mnoho z nich bolo vypálených Sonderkommandom počas vojny. Operovala tu Partizánska brigáda Jána Žižku, ktorú sa snažili zlikvidovať, a tak prenasledovali aj civilistov, ktorí partizánom pomáhali.
Výnimočný je ale hlavne ich výzor. Ľudovo nazývané výšky sú pestrofarebné domčeky, postavené z kameňa.
V rámci šetrenia si jedna rozrastajúca sa rodina stavala domčeky pospájané jednou stenou do zástavby, pričom každá chalupa mala vlastnú farbu.
Na prízemí sa väčšinou nachádzala iba kuchyňa, vo väčších stavbách aj samostatná spálňa. Na poschodí boli komory, tie slúžili na skladovanie, avšak v jednom dome mohlo žiť aj tucet ľudí, vtedy sa z komory stávala aj spálňa.
Do komory sa vchádzalo vždy len po vonkajšom drevenom schodisku. Pod strechou skladovali seno, to izolovalo teplo v dome.