Vyrastali ste vo futbalovej rodine. Váš otec Peter bol ligový hráč i tréner. Stal sa práve on vzorom, akým smerom sa v živote vydať?
Bol som ním ovplyvňovaný odmalička. Čím som bol starší, tým viac som sa zaoberal myšlienkou, že pôjdem v jeho šľapajach. Po začiatkoch pod vedením trénerského tandemu Miroslav Karas – Miroslav Smolka to bol práve otec, kto ma výraznou mierou formoval. Mal som trinásť rokov, keď viedol náš futbalový ročník. V triede bolo viacero chlapcov, ktorí neskôr okúsili profesionálny futbal a aj on nám k tomu výraznou mierou dopomohol.

Do futbalu som bol fanatik. Snažil sa mi poradiť vo všetkých ohľadoch a dlhé hodiny sme predebatovali na rôzne témy.
Nemali ste zvláštny pocit, že vás trénuje práve on?
Bol som dieťa a nepozeral som sa na to takto. Bol som pre neho ťažký oriešok. Hneval som sa, keď ma v zápase vystriedal. Nedokázal som pochopiť, prečo to urobil. Aj sme sa párkrát pohádali.
V tých časoch sa v Trenčíne nehrala najvyššia súťaž. Ligový futbal sa zdal byť takmer nedosiahnuteľnou métou.

Keď ste dospeli, v Trenčíne sa už hrala Mars Superliga. V sedemnástich rokoch ste nakukli do prvého tímu, o niekoľko mesiacov aj absolvovali premiéru. Aká bola?
Tesne po osemnástke som dostal šancu nastúpiť prvý raz medzi mužmi. Hrali sme v Prievidzi. Tréneri ma poslali na ihrisko dvadsať minút pred koncom ako striedajúceho hráča. Bol som taký nervózny, že som takmer stále šprintoval. V treťom zápase som strelil premiérový gól a začal som veriť, že by som sa futbalom mohol živiť.
Spomínate si na prvú výplatu?
Aj toto sa v článku dočítate
Ako si spomína na skladanie samopalu a streľby na základnej vojenskej službe
Ako by dnes hráč vnímali tvrdé metódy trénera Antona Dragúňa
Ako vnímal prestup k českému majstrovi z Liberca
Ako sa vysporiadaval s pretrvávajúcimi zdravotnými problémami
Ako po profesionálnej kariére vnímal dedinský futbal
I aké sú jeho trénerské ambície