Jaroslav Kukuča počas bádania v archívnych materiáloch objavil mnohé informácie, ktoré nám približujú činnosť Četníckej (neskôr Žandárskej) stanice v Bošáci v rokoch 1921 až 1951.
Čím vás prilákali bošácki žandári do najväčšieho slovenského archívu v Bratislave tentokrát?
Regionálna história ma veľmi zaujíma. Toto bol jeden z historických prameňov, ktoré som na vlastné oči nevidel. Túžil som spoznať archívne materiály zo Žandárskej stanice v Bošáci.
Väčšina archívnych materiálov z obce Bošáca i z Obecného úradu sa síce nachádza v archíve v Trenčíne, ktoré mám prejdené, ale všetky dokumenty zo Žandárskej stanice v Bošáci sú uložené v Štátnom archíve v Bratislave. Preto som bol v archíve osobne tieto materiály študovať.
Ako ste zistili, že dokumenty zo Žandárskej stanice v Bošáci sa nachádzajú v bratislavskom štátnom archíve?
Cez internet som najprv študoval súpis fondov. Zisťoval som, aké materiály z Bošáce sa nachádzajú v jednotlivých slovenských archívoch. V Bratislave nie sú iba dokumenty zo Žandárskej stanice v Bošáci, ale aj z ďalších obcí a miest nášho regiónu. Žandárske dokumenty sú vo všeobecnosti uložené v tomto bratislavskom archíve.
Od ktorého roku začali bošácki žandári zapisovať do svojich kníh udalosti z obce?
Po vzniku Československej republiky. Konkrétne v Bošáci od roku 1920. Najskôr sa stanica volala Četnícka stanica. Po roku 1938 a so vznikom Slovenského štátu tu už
