Nedávno ste oslávili štyridsiate narodeniny. S hokejom ešte nekončíte. Ako sa cítite?
Ako štyridsaťročný chlap. Stále si myslím, že mám čo mužstvu dať. Samozrejme, čas nezastavím a vek mi pribúda. Je to už cítiť na ľade a pri zraneniach.
Ako je to s hľadaním motivácie?
Keď človek niečo robí, musí ju mať, bez nej sa hokej hrať nedá. Z mojej strany je jasná. Rád by som kariéru zavŕšil ziskom titulu. Keby sa to podarilo, zavesil by som korčule na klinec.
Nastavím si cieľ a keď ho dosiahnem, hľadám ďalší, hovorí futbalista a podnikateľ Martin Madro Čítajte Aj vás museli prehovárať, aby ste zostali?
Záujem bol z mojej strany i klubu. Nad koncom som dlhodobo neuvažoval. Dohoda bola rýchla a korektná. Ani jedna zo strán nerobila obštrukcie.
Absolvovali ste už viac ako dvadsať sezón profesionálnej kariéry. Ktoré momenty vám najviac utkveli v pamäti?
Z klubového hľadiska posledný trenčiansky titul a potom Gagarinov pohár v Rusku. Z pohľadu reprezentácie strieborná medaila z Helsínk a účasť na olympijských hrách.
Spomínate si na začiatky na ľade?
Nebohý tréner Bakoš viedol v Dukle prípravku. S otcom bol dobrý kamarát a robil nábory najmenších. Spýtal sa ho, či by som to neskúsil. Všimol si ma na verejnom korčuľovaní. Prišiel som na štadión a hokej ma chytil za srdce.
Prišiel za mnou prezident, aby som dal v práci výpoveď, spomína gólman Solnička Čítajte Chlapcov baví strieľať góly, vašou úlohou však bolo im zabraňovať. Nechceli ste skôr hrať na pozícií útočníka?
Nebral som to tak. Od prvého momentu ma dali do obrany. A mne sa zapáčilo.
V sezóne 1999/2000 vás medzi mužov vytiahol tréner Július Šupler. Bol to šok?
Aj toto sa v článku dočítate
Aký bol tréner Dušan Gregor, s ktorým Dukla získala posledný majstrovský titulAko to bolo so Starostovým odchodom do RuskaAké neštandardné metódy zažil v RuskuAko sa cítil v ruskej Ufe, s ktorou získal Gagarinov pohárA či ho mrzí, ako dopadla ostatná finálová séria Dukly proti Banskej Bystrici z apríla 2018
